Keď som išla dnes poobede z mesta, stalo sa mi. Jazdila som po miestnej komunikácii, úzkej, hádam minimálnej šírky, akú len cesta musí mať, aby sa na ňu zmestili dve autá vedľa seba. Práve v momente, keď som sa míňala s autom v protismere, tak do priestoru medzi nami, do toho NIČ, vletel motorkár so slečnou na zadnom sedadle. Doteraz netuším, ako sa mu podarilo medzi nami prejsť, len som nekonečne vďačná za to, že sa mu to podarilo. Samozrejme, blahorečím tomu tam hore, lebo ma musí mať nekonečne rád.