Mila Bonita, dovodov na to, aby si prestala fajcit, mas vela. Nehladiac na vlastne zdravie... Ides na to dobre, vsetko sa odvija v hlave. Ja som fajcila 25 rokov, ku koncu uz takmer 60 cigariet denne /kratkych,lahkych/.Vstavala som s prvou myslienkou na cigu a ak som sa nahodou v noci zobudila, isla som si zasa na cigu. Uz som prestavala verit, ze dokazem niekedy s tym skoncovat, aj ked som velmi chcela. Pomohol mi priatel. Travil so mnou denne kazdu volnu chvilu az do doby, kým nezatvorili poslednu krcmu-aby som si nesla kupit cigarety. Pritom mi natlkal do hlavy ake je skodlive fajcenie, ako z toho hniju pluca, ako smrdim dymom, ze je to nezenske, ake mam fuj-zlte prsty a ked neprestanem, tak urcite zomriem. Hanbila som sa, lebo mal pravdu. Presvedcil ma, ze ja sama musim chciet prestat. Kvoli sebe, dcere, ktora tym trpela, kvoli okoliu, kvoli nemu, nasim. Rano namiesto cigarety som si opakovala vsetky tie dovody, za pol hodiny zasa, ked som isla okolo obchodu, a tak po cely den. Nemyslela som na nic ine. Trvalo to dva tyzdne.Ten treti uz bol lepsi, uz som zvladla cestu okolo obchodu alebo stanku v pohode. Trvalo zhruba pol roka, kym sa mi prestalo snivat o cigarete. Vyhybala som sa spolocnosti, kde sa fajcilo, chodila som iba do prirody. Nefajcim uz 6 rokov, pribrala som velmi-velmi, ale nekaslem, nesmrdim, nie som ozltnuta ani v tvari, ani na prstoch.Nemala som odvtedy chripku ani anginu. Zato mam priatela, ktoremu nevadi moja vaha, hlavne ze nefajcim. Neohrozujem seba ani iných na zdraví. Ale co ma najviac tesi je fakt, ze som to dokazala a som na seba patricne hrda. A za ten pocit to fakt stoji.
Drzim ti palce, nepovol. Je to hrozne, ale da sa to vydrzat. Merona.