Petra Nová Celý deň som čakala na správu o Wendy, ako dopadla u zubára. A tá správa je pomaly zapadnutá prachom
Predpokladám, že už má otvorené očká a má sa k svetu. Len by ma zaujímalo, že keď má zápalené ďasná, či čo, prečo si šuchá ňufáčik
Petra, ďakujem
.
Myslím, že si šúchala ňufák labkou (zboku), lebo sa chcela zbaviť niečoho nepríjemného, čo jej zavadzalo, a zrejme aj bolelo. Zubný kameň, ktorý mala už rozsiahly,jej oddelil ďasno od zuba, ostávali tam zbytky potravín, a celkové prostredie bolo priaznivé pre vznik zápalu. Pri hryzení potravy nekňučala, tak som si pomerne dlho myslela, že má len niečo zapichnuté, či uviaznuté v papuľke. Ale keď si na brechádzke hocikedy sadla a zúrivo sa šrabala zadnou labkou po ňufáku, s priam spokojným výrazom si doma nechala masírovať ďasná zubnou pastou(prstom), a o chvíľu spustila znovu škrabací rituál, tak som dohodla najbližší možný termín u veterinára.
Neľutujem. Uspanie psa prebehlo štandardne : najprv príšerný štekot a kňučanie počas váženia, absolútne nezaregistrovanie injekcie. Postupne malátnela, zvracala ( a to bola nalačno), potom jej pani doktorka ošetrila zuby. Kaz ani zlomenina zuba žiadna. Príčina kameňa - rôzna. Bionda uviedla aj granule ako možnú príčinu, doktorka povedala, že aj z vody...
Pacientku som doniesla domov. 13,5 kg ťažký predmet, dĺžky 80 cm plus chvost - absolútne ochabnutá, akoby nemala kosti, kĺzala sa.Tak som ju zabalila do vetrovky,aby som ju vedela preniesť. Doma som dala deku na koberec,položila psu a pozorovala, či dýcha. Kým sa prebrala, tak sa pocikala. Preložila som ju na čistú deku, aj tá skončila so psou mláčkou, ale to sa už Wendy stavala na labky,tak som ju zobrala na ruky,a odniesla vyvenčiť. Zhruba o 3 hodiny po zákroku sme boli vonku, čistenie zubov bolo asi polhodinové. Potom si psina zase ľahla a podvečer už bola temer v úplnej pohode.
Príhoda z mladosti.
Wendynuška ušla dierou v plote zo dvora a vrátila sa príšerne kňučiac. Oboma labkami si až zúrivo škrabala ňufák. Nedovolila nám priblížiť sa k nej, tak sme ju chytili temer ako do lasa a hajde k veterinárovi. U veterinára sa postavila tak pevne, že som mala dojem, akoby som so psou dvíhala aj polovicu dlažby ordinácie. Keď som ju zložila na pult, roztriasla sa tak dôkladne, že seizmografy to určite zaznamenali. Veterinár zistil, že nemá čeľusť zlomenú, vykĺbenú, a ak sa aj s nejakým zverom pobila, rozhodne jej to neublížilo. V protiklade so svojim zvykom štekať držala Wendynečka ňufák zatvorený. Potom, ako zdravú, som ju skladala dole, a Wendy, mysliac si, že kým vybavím platenie, ostane nepovšimnutá, spustila rituál škrabania a kňučania. Zdrapla som ju bleskove za kožuch a počas transportu na stôl sme zazreli v papuľke kosť. Naprieč celým horným podnebím, zaseknutú medzi hornými zubami. Doktor chytil kliešte, kosť vybral....Na celej scéne sa moja, v tom čase 12 ročná dcéra, smiala tak, že čupela a utierala si slzy od smiechu.