Je to ten prípad, čo ste popísali, malo by sa to úradne vrátiť pôvodným vlastníkom, resp. ich dedičom. Ďakujem pekne za rady a usmernenia.

Poprosila by som o radu. Môže byť odborný lesný hospodár v pozemkovom spoločenstve zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti s nepravidelným príjmom? Nevedela som sa nikde dopátrať. Ďakujem.

Tak toto veru neviem, ale asi nie. Niektoré okolnosti to totiž vylučujú, ako výhodnú voľbu. Ja by som dohodu nikdy nezvolil. Predovšetkým preto, že sa vždy uzatvára na viac, než jeden rok. Dohoda je skôr na časovo, alebo vecne ohraničené úlohy, ktoré sa neopakujú. Funkcia požaduje pokrytie od začiatku roka, do odovzdania ročných hlásení a to je hneď rok, aj dva mesiace. Zmluvu požaduje predložiť okrem zmluvných strán aj OU - pozemkový a lesný odbor a ten by mohol mať námietky. Funkcia má totiž dodávateľskú, alebo mandátnu povahu, nie pracovnoprávnu. Lebo OLH je nezávislý subjekt, nie kmeňová súčasť firmy, alebo spoločenstva, aj keď je jej spoločníkom, či členom. U Lesov SR sú OLH zamestnancami, ale popri inej náplni. OLH sa nezodpovedá predovšetkým zamestnávateľovi,ale úradom a zákonu. OLH robia rôzne širokú náplň, ale samotné povinnosti z tejto funkcie pozostávajú iba z dozornej a vykazovacej náplne, ktorú nemožno preniesť na žiadnu inú osobu, než zazmluvneného OLH. Konečnú odpoveď by vedel povedať OU-PLO. Ja som teraz robil zmluvu s OLH, ako dodávateľskú,medzi dvomi IČO a DIČ. S takou je totiž najmenší problém a najvyššia zmluvná zodpovednosť. Ale OLH musí mať svoje IČO a DIČ, teda živnostenský list.

a-je-to, ďakujem za perfektnú odpoveď. Mne sa dohodári v urbáre vôbec nepáčia. Aj konateľ je na dohodu. Urbár však na tom trvá. Čo sa týka OLH, prečítala som príslušný zákon viackrát, konkrétne aj odseky o OLH a nikde som žiadnu zmienku nenašla.
Ešte raz ďakujem, odpoveď je super, ako vždy.

Nemôže, dohoda nie je pracovný pomer.

326/2005 Z. z. Zákon o lesoch

§ 47

(2) Činnosť hospodára môže právnická osoba zabezpečovať len prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je jej spoločníkom, členom alebo zamestnancom v pracovnom pomere dohodnutom k nej na neurčitý čas a je hospodárom podľa odseku 1 a zároveň nie je spoločníkom, členom alebo zamestnancom inej právnickej osoby zabezpečujúcej činnosť hospodára.

Avalik, ďakujem. Supčo odpoveď. Takže mi vychádza, že dohoda nie, pretože tá je najviac na 12 mesiacov a nepravidelný príjem tiež veľmi nie.

Dohoda nie, pretoze dohoda nie je pracovny pomer - citaj Zakonnik prace

Jasné, to som zabudla doplniť. Ešte raz vďaka.

Citácia z § 47 zákona o lesoch je najpresnejšou odpoveďou na položenú otázku. Ale niekoho môže zmiasť jej akoby vymenovaním ohraničený obsah možností pre OLH. Akoby OLH mohol byť iba zamestnanec, alebo spoločník, či člen, dokonca iba na neurčito. Pritom činnosť OLH je od roku 2007 riadnou živnosťou, so všeobecným právom uzatvárať obchodné zmluvy a dosť hojne sa aplikuje. Bez toho, aby tento fakt bol legislatívne zapracovaný do príslušného paragrafu zákona o lesoch. U nás má OLH mesačnú odmenu 31 EUR a uzatvárať nato pracovný pomer, SP a ZP mi pripadá úsmevné. Tie dostáva bez fakturácie, iba na základe zmluvy a sú iba za OLH /=zodpovednosť a agenda/. Zmluva býva na 1-3 roky a obnovuje sa. Ďalšie stovky má za naväzujúce lesnícke činnosti, ako organizácia ťažby, odbytu dreva, organizovanie samovýroby, ktoré sám fakturuje a nie sú súčasťou zákonnej náplne OLH. Asi tak ...

To by bolo najmúdrejšie a najmenej prácne so zmluvou. Našla som nášho OLH, má svoje číslo. Nevedela som, že je to živnosť. Nepracujem pre urbár dlho. Všetci sme tam na dohody, čo mi príde dosť práce a spočiatku som sa aj divila.

Prosím . potrebujem spracovať účtovníctvo a podať daňové priznanie na lesné spoločenstvo z okolia Dubnice nad Váhom . prosím . napíšte : z.jana99@azet.sk

Prosím neviete mi poradiť? viem, že PS neplatí DL, ak dosahuje len príjmy z činnosti podľa osobitného predpisu (§ 19 ods. 1 a 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách) s ročným obratom neprevyšujúcim 10 000 eur..ale čo s PS,ktoré má príjem iba z prenájmu do 10000 e, myslíte, že musí platiť DL?

Hmmm ... a je treba sa touto otázkou vôbec zoberať ? Lebo ... ak daňová licencia je 480 EUR, tak to zodpovedá základu dane 2182 EUR a licencia sa neplatí, lebo sa platí daň. Ak PS má príjmy iba z prenájmu, hoci len 2500 EUR, tak aké má potom náklady ? Že mu nevyjde ani na daň 480 EUR ? Veď také PS môže mať tak nejaké drobné odmeny výboru /ak vôbec/ a fakt neviem, že čo ešte, keď nehospodári.
Ak berieme zákon tak, ako je napísaný doslova, tak platiť by malo. Lebo u nájomcu je nájomné daňový náklad. Na druhej strane by PS, ktoré má príjmy iba z prenájmu ani nemalo byť právnickou osobou ... veď kvôli čomu ? Kvôli daňovej povinnosti ? Ktorá by u jednotlivých členov bez PO a subjektivity bola u nájomného oslobodená podľa § 9/1/g ? Ak má PS vo funkcii predsedu statočného človeka, tak by som navrhol zrušiť PS a nahradiť ho združením, ktoré by malo rovnakú funkciu a vedenie, ako PS.
Myslím si, že PS bez subjektivity mali ostať tak, ako boli. Zmena zákona mala byť v tom rozsahu, že ... ak PS hospodári samostatne na lesnej pôde, tak sa musí transformovať na PS-PO. To je dosť oprávnená požiadavka. Ale ak iba prenajíma pôdu inému subjektu, tak mohlo zostať bez subjektivity. Nuž ale ... Keď je niekomu stále málo daní ... a stále ho volíme ... tak licencia musí byť.
V ustanovení o oslobodení od licencie je jeden neprekonateľný paradox ... že nemôže byť fakticky ani jediného PS, ktoré by malo príjem do 10 tis EUR a nemalo zároveň príjem z nájomného. Teda aj iný príjem, než z hospodárenia. Lebo každý, aj ten najmenší les je súčasťou nejakého väčšieho poľovného revíru, než klasické PS. A od užívateľa revíru musí mať nájomnú zmluvu, z ktorej mu každý rok automaticky plynie nájomné. Okrem toho, každé PS má aj poľnohospodársku, aj lesnú pôdu. A poľnohospodársku tiež spravidla prenajíma. Nájomné nie je hospodárením, ani podnikaním, je to občianskoprávny príjem. Takže koho sa potom to oslobodenie spod licencie vlastne týka ? Kým nebude v oslobodení od licencie vsunuté ... a z nájomného ... tak asi úplne nikoho.
Ibaže by sa FR SR vyjadrilo na dotaz, že ... tam sa uznáva aj to nájomné ... ako príjem z hospodárenia podľa § 19. Ale zatiaľ o tom neviem ...

a_je_to ďakujem za odpoveď. Mám jedno PS, kde je príjem z nájmu nižší ako by mi vyšla daňová licencia, preto sa zaujímam, či musia platiť 480, alebo len daňovú povinnosť. Ja som sa na toto pýtala metodičky a tá mi vtedy hovorila, že aj toto sa na ministerstve rieši, ale nevedela mi dať k tomu odpoved.

a_je_to....tak nad týmto rozmýšľam už veľmi dlho....zrušiť pozemkové spoločenstvo a namiesto neho založiť niečo iné, čo by nemuselo odvádzať z každého eura 22% štátu. Sme pozemkové spoločenstvo, ktoré má príjem len z prenájmu. V spoločenstve robím predsedu, účtovníka (ako viem, tak robím...hľadám rozumy aj na porade), ....a to všetko bez nároku na akúkoľvek odmenu. Príjem máme cca 2500.-€, výdavky skoro žiadne, daň vyše 500.-€. Počet členov cca 200. Väčšina členov je v dôchodkovom veku, keby ten ich podiel dostali priamo, daň z toho vôbec neplatia. A aj u zamestnaných myslím, že určitý príjem z prenájmu nepodlieha dani z príjmov. Avšak ako to urobiť? Nájomné za poľnohospodárske pozemky by roľnícke družstvo zaplatilo priamo vlastníkom, veď pravdepodobne každý už zmluvu s RD má na iné pozemky, len by sa táto zmluva rozšírila. Avšak nájom za poľovné pozemky by pravdepodobne nikto nedostal ako vlastník nejakého malého dielu. Nájom za lesné pozemky od Lesy SR by jednotlivci tiež nedostali. Neviem, či by podpísali zmluvu s občianskym združením. Občianske združenie je nezisková organizácia, mohla by podpísať nájomnú zmluvu? Nájomné by musela rozdeľovať každý rok?....to by bolo s tým toľko roboty a podiely také malé, že by sa to ani nevyplatilo. Na druhej strane, aj občianske združenie musí platiť dane: "Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného,...." toľko zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Mne sa to javí tak, že daň musíme platiť tak či tak. Alebo ako ste to mysleli s tým združením? Vopred ďakujem za radu.

Nie občianske združenie, lebo ... to je rovnako právnickou osobou, ako PS so subjektivitou. Jednak musí platiť DPPO 22% zo všetkých tržbotvorných príjmov a jednak by ho za týmto účelom MV SR nemalo ani zaregistrovať. Lebo nový zákon o PS túto formu zrušil. Ale ... ide o združenie podľa § 829 občianskeho zákonníka, založeného za účelom uplatnenia § 10/2 ZoDP. To sa dá založiť v takej forme, ako bolo PS bez subjektivity do prijatia zákona 97/2013. Teda stanovy v podobe úpravy zákona 181/1995 pre PS bez subjektivity. Akurát že by ho neregistroval žiadny štátny orgán. Na jeho čele by bol iba jeden spoločný zástupca a nejaký kontrolór. Viem o jednom PS, ktoré sa odmietlo transfomovať, bolo zlikvidované a ďalej funguje takto. Ale nemám právo zverejniť názov, ani kontakt, iba ak súkromne. Možno by boli ochotní aj poradiť. Druhý predpoklad je, aby sa našiel čestný vodca. Ktorý príjme úlohu zastupovania pred prenajímateľom a rozdelí výsledok ostatným. Veď § 10, ods. 2 ZoDP stále ešte platí a toto je iba jeho aplikácia v praxi. A tretí, že podielnici, ktorým vznikne daňová povinnosť /podiely nad 500 Eur/ by si museli podať daňové priznanie z podielu príjmov a výdavkov individuálne. Ale takí ani nemusia byť.

Podľa mňa ide aj v prípade nájomného o príjmy podľa § 19, ods. 1 ... lebo ide o občianskoprávne príjmy, nie podnikateľské /podľa živnostenského zákona, alebo zápisu činnosti v obchodnom registri/. Hospodárenie v lesoch a na poľnohospodárskej pôde je podnikaním iba vtedy, ak je ako činnosť zapísané v obchodnom registri. Napr. u s.r.o. alebo Lesov SR, ale nie u PS. Nájomné sa musí považovať za príjem podľa § 19, ods. 1, lebo nejde o príjmy podľa ods. 3, ktoré sú už podľa živnostenského zákona a obchodného práva. Ak by príjmy z prenájmu neboli príjmom podľa § 19, ods. 1 a zároveň nie sú príjmom podľa ods. 3, tak by boli akoby nelegálnym príjmom, s ktorým zákon ani neuvažuje. Hoci asi polovica počtu, aj plochy PS je v prenájme iných hospodáriacich subjektov. Je to časť príjmov z lesnej výroby, pochádzajúcich od tretej osoby. Tieto príjmy z lesnej výroby sú limitované LHP, alebo PSOL a burzovou úrovňou cien a nemožno ich v hospodárskom celku nijako intenzifikovať, ani extenzívne zvyšovať za účelom zvýšenia príjmov a dane nad hranicu licencie.
Ak by som ja bol v Tvojom postavení, uplatnil by som na tieto príjmy z prenájmu § 46b, ods. 7/e a priznal by som nadrzo iba daňovú povinnosť z vykázaného základu dane, bez navýšenia na úroveň 480 EUR. Veď akéže riziko dodanenia z toho hrozí ? 100 až 200 EUR ? K tomu by som sa odvolal tými argumentami, ktoré som uviedol v oboch svojich príspevkoch. Nech to rieši zodpovedne a písomne FS SR a nech je k tomu konečne dotlačená. Ak by zamietli odvolanie, obrátil by som sa na súd. Celkom verím, že by som to svojou argumentáciou aj vyhral. Len to riziko z dôvodu nejasnosti treba prejednať a schváliť vo výbore pred priznaním aj na valnom zhromaždení aspoň po priznaní. Myslím, že to riziko stojí za tú víziu úspechu, nemôžeme sa večne iba báť a báť.

Prosím Vás, vedel by mi niekto poradiť, ako správne zaúčtovať v PS príjem v rámci reštitúcií ako náhradu za pôdu a stavby, ktoré nemožno vydať? Ďakujem

A neskúšala ste podať dopyt na fin. správe? Celkom by ma riešenie tohto problému zaujímalo, lebo tiež mám PS, kde ročný príjem z prenájmu je iba 17 eur.
A keby sme tohto roku neplatili daňovú licenciu, máme nárok na započítanie minuloročnej licencie na úhradu tohtoročnej dane?

Ja som včera podala dopyt ohľadom započítania daňovej licencie 2014 na úhradu dane 2015 ( v prípade, že tohto roku od daňovej licencie budeme oslobodení) a prišla mi takáto odpoveď.



Dobrý deň,

daňová licencia je minimálna daň po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie ustanovenej pre jednotlivého daňovníka podľa odseku 2 alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu (§ 46b ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov).

V zmysle 46b ods. 7 písm. e) zákona o dani z príjmov v znení od 1. januára 2016 daňovú licenciu neplatí daňovník, ktorým je pozemkové spoločenstvo, ak dosahuje len príjmy z činností podľa osobitného predpisu (§ 19 ods. 1 a 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách – poľnohospodárska prvovýroba a s ňou súvisiace spracovanie alebo úprava poľnohospodárskych produktov, hospodárenie v lesoch a na vodných plochách) s ročným obratom neprevyšujúcim 10 000 eur.

Uvedené sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31.decembri 2015 (§ 52zg ods. 10 zákona o dani z príjmov).

Podľa § 46b ods. 5 ZDP je možné započítať kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň, najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie. S účinnosťou od 01.01.2016 (s možnosťou uplatnenia už za zdaňovacie obdobie 2015) sú pozemkové spoločenstvá oslobodené od platenia daňovej licencie pri splnení stanovených podmienok podľa § 46b ods. 7 písm. e) ZDP. ZDP však neobsahuje osobitné ustanovenie upravujúce postup pozemkového spoločenstva oslobodeného od platenia daňovej licencie pri zápočte daňovej licencie zaplatenej za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Podľa stanoviska Ministerstva financií SR pozemkové spoločenstvá oslobodené od platenia daňovej licencie sú povinné pri zápočte daňovej licencie postupovať v súlade s § 46b ods. 5 ZDP, t. j. môžu si započítať daňovú licenciu uhradenú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach na daňovú povinnosť, ktorá prevyšuje hodnotu daňovej licencie stanovenú na základe výšky obratu a skutočnosti, či spoločenstvo je alebo nie je platiteľom DPH v príslušnom zdaňovacom období (predpokladá sa, že väčšinou budú tieto pozemkové spoločenstvá spadať do daňovej licencie vo výške 480 eur).

Ak napríklad pozemkové spoločenstvo za zdaňovacie obdobie 2014 zaplatilo daňovú licenciu vo výške 480 eur (z toho 187 eur na zápočet) a za zdaňovacie obdobie vykázalo daňovú povinnosť vo výške 250 eur, na túto daňovú povinnosť si nemôže uplatniť zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vo výške 187 eur, t. j. je povinné uhradiť daň vo výške 250 eur. Ak by, napr. toto pozemkové spoločenstvo za zdaňovacie obdobie roka 2015 vykázalo daňovú povinnosť vo výške 550 eur a výška jeho daňovej licencie podľa podmienok stanovených v § 46b ods. 2 ZDP by bola, napr. 480 eur, potom by si mohlo zo sumy 187 eur, čo je kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, uplatniť zápočet vo výške 70 eur (550 – 480).

Uvedená odpoveď má informatívny charakter a bola vypracovaná na základe informácií poskytnutých daňovým subjektom v jeho žiadosti.