Zimama,

moja čítam Tvoje príspevky a viem, že si osôbka plná optimizmu, ver mi dá sa nato zvyknúť, ale v prvom rade musíš túto skutočnosť prijať ako súčasť života, viem, že to nie je ľahké, ale Ty to dokážeš a bude z Teba osoba, ktorá bude pre týchto blízkych ľudí oporou a ver mi nám stačí málo, nám stačí keď vieme, že nás niekto má rád a a vždy sa o neho môžeme oprieť v ťažkej chvíli,samozrejme pre toho druhého to tiež nie je ľahké a takým ľudom patrí obdiv a vďaka.
V.

Jarka1,

moje kde si doteraz bolo, dúfam, že je všetko v rámci normy a napíš kedy ideš na kontrolu, ja som do 7.6. doma, potom si idem dať vyšiť ďaľší podpis
V.

Vierka,
už som Ti poslala dve SS aj "plavčíkovi", ale asi ste ich nedostali. Neviem, kde robím chybu.

Zdá sa, že sa dostávam do normy a nebudú ma musieť strčiť na onkológiu.

Na kontrolu idem 13.6. a určite Ťa v nemocnici navštívim. Daj vedieť, kde Ti ustelú.

Ak ešte niekto bude 13.6. v NOÚ, napíšte mi prosím. Môžeme sa stretnúť a spolu prepadnúť Vierku. Menší cirkus v nemocnici nikomu neuškodí

Zdravím Vás, prajem Vám veľa veľa síl a posielam Vám veľký božtek, aby ste aj z toho bozku čerpali pozitívnu energiu.
Ak dovolíte, poradila by som Vám všetky knihy od Jozepha Murphyho,napr. Moc nášho podvedomia, Nekonečný prameň Vašej sily.... má ich viac.
Ja som teraz dočítala Moc nášho podvedomia , a môžem povedať, že z tej knihy sa tiež dá čerpať veľa veľa energie. Hlavne treba pozitívne myslieť o tomto je .

ešteraz veľa, veľa sily. Obdivujem Vás, a to Vám vravím úprimne.

Ďakujeme a ja som si už z tej Tvojej energie aj cucla. Mňam.

Pozrela som sa na toho Jozepha Murphyho. Zistila som, že k rovnakému mysleniu a smerovaniu nás môžu priviesť aj iní autori. Mne stačilo prečítať jednu jedinú knihu od MUDr. Teodora Rosinského, CSc.

V živote som vždy chcela mať všetko overené, všetkému rozumieť a mať jasno vo veciach, ktoré robím /no proste účtovníčka/ a preto sa vo všetkom najprv rýpem, kým to prijmem aj za svoje. Preto, keď sa mi najlepšia kamarátka a manžel pokúšali pomôcť nasmerovaním na pozitívnu myšlienku a pozitívnu energiu, chcela som tomu najprv rozumieť a nefungovalo to.

Keď už mi bolo najhoršie a cítila som sa ako živá mŕtvola, kamarátka zavelila:
Vyser sa na rozum!!! Na tú vetu nikdy nezabudnem, lebo presne toto som potrebovala počuť. Od toho momentu som sa začala pokúšať prijímať pozitívnu energiu zo zeme, z vesmíru, z prírody ... bez toho, aby som rozmýšľala či tam je, či to bude fungovať a a ako to funguje.

Snažila som sa akceptovať manžela, aby som nemyslela dozadu, ani dopredu, ale riešila prítomnosť. Aby som myslela len pozitívne aj ohľadne môjho zdravia, negatívne myšlienky, ani len nahlas nevyslovovala. Aby som na nikoho nemyslela v zlom, nikomu nepriala nič zlé, lebo takéto zlé myšlienky najviac uškodia tomu, kto ich vysiela.

Začalo som veriť, že toto všetko je vo svojej podstate také nevinné a čisté, že to nemôže nefungovať. A dosiahla som, že to u mňa začalo fungovať.

No, ale to by som nebola ja. Keď mi trochu otrnulo, chcela som do toho predsa len dostať ten rozum. Tak na odporučenie jedného lekára, som si prečítala toho Rosinského. Úplne ma to uspokojilo, urobila som si jasno tak, ako to ja potrebujem.

Momentálne nemám najlepšie obdobie. Človek, ktorému na mne záleží mi poslal meditačnú hudbu /tri CD, každé iné/, aby som tri dni po 20 minút pri jednej z nich meditovala. Manžel si z každého kúsok pustil a povedal: Ako ťa poznám, tak teba z tej hudby šľak trafí.

Netrafil. Povedala som si, že je to pre moje dobre, že tá hudba správne rozochveje moje vnútro, veď aj tibetský mnísi spievajú hlboké Óóóm.

No, nejako som sa rozpísala. Musím však ešte dodať, že nech sa budete snažiť akokoľvek, občas to nezvládnete. Prídu aj tie negatívne myšlienky, strach, obavy, čo bude ak ... A ak ste normálni, tak občas aj potreba nakopať niekoho do .... Aj toto patrí k životu, len to NESMIE TRVAŤ PRÍLIŠ DLHO!!!


Všetkým ďakujem za to, že podporujete nás nie celkom zdravých. Zistila som, že veľmi veľa poraďákov chodí do tejto témy, aj keď sem neprispievajú. Už len to, že sem prídete, prečítate a myslíte na nás, má veľkú silu. Všetkým vďaka!

už je cynická nehoráznosť,ako sa snažia vydierať distributéri liekov hrozbou nedostatku liekov pre onkologických pacientov ministerstvo zdravotníctva aby nemenili zákon vedúci k znižovaniu cien liekov-nechápem že im nestačí menšia marža ako 50 percent,čudné je že by cenách cigariet sa stanovuje marža štátom,pri liekoch to možné nie je.

Ahojky všetkým,

keď som si prečítala príspevok Jarkin, tak ma zarazil a potom som sa strašne rozosmiala, Jarka to napísala pekne od pľúc, tak ako som to vždy chcela napísať ja, len som nemala odvahu na jej "krásne" výrazy , lepšie by som to nenapísala.Ja som tiež jedna z tých najskôr "neveriacich Tomášov", ktorý musí na sebe všetko vyskúšať, ale chce hlavne vedieť: prečo,za čo,na čo a pod.Nikdy by som nepovedala , že ja sa raz budem doslovne plaziť v záhradke, pretože i keď nevládzem utrieť prach i tak sa trepem do záhrady, potrebujem cítiť zem, vidieť kvety a pod., nikdy by som o sebe nepovedala, že budem počúvať vážnu hudbu a čítať poéziu, a taktiež sa zaoberať meditáciou, no tou sa zaoberám zatiaľ len tak, že si o nej čítam a chcem ju pochopiť.
Takže Jarka, ak budeš nabudúce listovať v mojej hlave daj mi dopredu vedieť, ja sa cely deň čudujem prečo mam v nej prievan .

Prajem všetkým krásny večer v rámci možností a ako Jarka napísala, je ich veľmi veľa o ktorých sme nikdy neuvažovali až teraz.

Vaša V.

Dnes som bola na Klenovej a zišli sme sa tam celkom dobrá partia, dlho sme čakali na lekára ako vždy, ale sme asi 3 pacientky blbli, až som sa bála, že nás ostatní napomenú, ale potom som si všimla , že sa aj oni na nás zabávajú. Bavili sme sa aj o knihách, ktoré práve čítame a spolupacientka vytiahla z kabelky knihu vhodnú na odd.onkológie - volala sa " 7 dní do pohrebu". Keď som ju zbadala, nemohla som sa zastaviť od smiechu. Prichádzam na chuť čiernemu humoru.. Je to o manželovi, ktorý musí vybaviť manželkin pohreb, ale je to písané do obdobia 70 rokov - hlboký socializmus, problémy v komunále atď, je to písané ľahko a vtipne, musím si tú knihu požičať.

Inak toho Rosinského som čítala - Choroby z nenávisti sa to tuším volalo, fantastická kniha.

JarkaL,

vidím, že aj Ty si naša krvná skupina,pa,dobru noc.V.

Jasné, že zabehneme...aspoň pre mňa ste príkladom bojovnosti a pevnej vôle, neraz mi vybehnú síce slzičky pri čítaní vašich riadkov, no v duchu vás obdivujem.Nikto z nás nevie, čo ho v živote postihne a toto je téma , kde sa dá veľa poučiť ,ako sa správať k blízkym,ak ich postihne takáto choroba, prípadne sami to zvládať.....osobné dojmy a prežívania sú viac,ako kniha a možno aj z toho raz kniha vznikne.
Prajem vám všetkým veľa tých okamihov ,keď ste nad vecou a ťažkosti beriete s nadhľadom, respektíve máte dosť síl bojovať s problémami a nevzdávať to.

Ak vládneš nad okamihom, vládneš nad životom.
Marie von Ebner-Eschenbachová

Dievčence ja sa z vás raz "zbláznim"... Keď čítam vaše príbehy mám vždy slzy na krajíčku, veľakrát v kapesníku, avšak oveľakrát viac musím pobehať s prachovkou monitor, čo je oprskaný od smiechu...
Vašu odvahu, bojovnosť, citlivosť, zmysel pre humor a spravodlivosť obdivujem čoraz viac... Držím päste v liečení a prajem len slnečné dníčky, aby ste sa mohli vŕtať v záhradkách, tešiť sa z každého dňa. Skláňam sa pred vami !

Vieročka,
ďakujem za Tvoje slová, tieto i všetky ďalšie - často ma až dojmú, a vždy ma neuveriteľne upokoja... ... tým skôr, že dnes sme boli na pohrebe strýkovi, mal už síce cez 80 rokov, ale ani jeho neobišla táto naša spoločná "kamarátka" - o jeho chorobe som sa dozvedela len pred týždňom, aj o tom, že odmietol operáciu i chemoterapiu, chcel len v pokoji dožiť, koľko mu je súdené... Takéto rozhodnutie si podľa mňa vyžaduje odvahu i pokoru rovnako ako rozhodnutie Vás ostatných podrobiť sa náročnej liečbe, často i opakovane a bez istého výsledku, a napriek tomu si nielen udržať svoj vlastný optimizmus, ale i rozdávať ho iným... A za toto Vás nesmierne obdivujem, s úctou sa pred Vami skláňam, i sama za seba sa občas hanbím, že sa nechám rozhodiť v podstate malichernosťami - keď si v takých chvíľach pomyslím na Vás, hneď vidím veci inak, ste pre mňa vzorom... Držím Vám (nám) všetkým palce, želám veľa sily, odvahy, i kúštiček radosti na každý deň!

Ahojky, ďakujem za milý príspevok. Vieš, my sa nejak za hrdinov alebo čosi také nepovažujeme. To skrátka sa človek dozvie diagnózu, ja osobne som začínala akosi tak, akoby som to nebola ja, akoby to všetko bolo za sklom a ja som sa tam ocitla náhodou. Okrem operácie som nikdy nebola v nemocnici - nechcela som to vidieť, ako iní trpia. Toto sa ma veľmi dotýka, že je človek pri niečom, čo nemôže ovplyvniť, pomôcť. Tak som radšej denne chodila na ožiare, chemo. V pondelok na chemo, v utorok do práce. Jednoducho to všetko človek prežíva akoby sa to dialo mimo, ale uvedomuje si, že treba žiť naplno, lebo nikdy sa nevie..... Takže dnes nemám problém vytešovať sa z banálnych vecí, ktoré som si predtým možno ani nevšímala, rozprávať sa so starými ľuďmi napr. na autobusovej zastávke, zavolať pomoc aj keď niekto leží na ulici zjavne opitý, ale hlavne tešiť sa na každý deň, či prší, či je slnečno. A nikto si nevie predstaviť tú radosť, keď stretnem len tak na ulici niekoho, kto to celé absolvoval pred 9 rokmi spolu so mnou. Radosť z toho, že žije. Ešte sme 4 z deviatich. Takže fajn, nie? Prišla som na to, že tu treba pokoru, akési zmierenie, mať rád ľudí, prírodu, skrátka všetko. Aj Poradu.

...šak pravdu som mal ...
Siahovica sa mi na prostredník urvala ...no ale ešte furt viem to známe gesto ukázať ...
Pán Boh zaplať ...a aj vyslyš ...mňa zvykne občas
Teraz vážnejšie .
Nečítal som nejak tie rôzne knižky od toho alebo onoho doktora - autora ...
Prečo ???
Lebo ani ten najsamlepší doktor sa nevie vcítiť do myslenia toho pacienta ...neexistuje !!!
Súcití , to áno ...lieči , to je predsa jasné ( hm , aj na Slovensku ???...občas pochybujem ...)
Hm ...žeby ????...
...hm , ak by som nebol jak ten dilino , tak dávno som možno pod drnom ...

To nie je vyhrážanie ale real.Tým nechcem povedať,že s tým súhlasím,ale farma firmy sú obchodné spoločnosti a veľmi bohaté obchodné spoločnosti a oni si nenechajú kaziť ceny v Europe nejakým 5 milionovým, Slovenskom.Na charitu majú Sudán.Ak ustupia tak môžu očakávať,že následne sa ich spýta napr.Francuzsko,UK atd...prečo na Slovensku tú cenu spraviť vedia a u nich nie.Nerisknú si to a spravia to,čo už lekári pozoruju dlhšie,a síce dobehne registrácia lieku a do novej neinvestujú.

Nehnevajte sa, ale nedalo mi to nereagovať,reakcia v texte.

žiaľ - tu s pacientmi moc nekomunikujú - ak vôbec........... ... moja lekárka, keď sa pýtam na moje výsledky a liečbu tak mi odpovie, že načo mi to je...nech sa netrápim a nech to nechám na nich... a to je vraj jedna s tých "lepšich" na OUSA v BA. Tak sa normálne bojím niekde inde prehlásiť či nebude niektorá ešte ´menej komunikatívna. Pritom ja sa snažím byť aktívna pacientka a pýtať sa ale oni nič...mlčia.. a potom si človek domyslí možno viac ako by mal.

Neviem či Ti nato povedať, ja osobne nikdy neodídem od lekára pokiaľ mi nezodpovie moje otázky, mala som i takých, ktorí reagovali ako píšeš, pozisťovala som si iných lekárov a dala som sa preložiť, bohužiaľ v niektorých prípadoch som to musela urobiť viackrát, ale neľutujem to, pretože teraz mám takých, ktorí ma informujú o všetkom. Treba sa ohradzovať tým, že pacient má právo na informáciu o svojom zdravotnom stave a najnovšie dávajú podpisovať papiere, že sme boli riadne informovaní o svojom stave a poučení, takže pokiaľ to tak nie je odmietam to podpísať.