...myslím si, že rakovina nie je trest zato, že sme chceli niečo mať..auto, pekné šaty, prácu od rána do večera..myslím si, že to nie je trest ani za dovolenky či plnú peňaženku...kopa ľudí, čo má rakovinu čohokoľvek, polovicu z toho nemá, mnohí nikdy neboli na dovolenke, či nemali stále veľa peňazí a aj tak sú chorí, zvládajú chemoterapiu, bolesti,zvládajú druhú i tretiu operáciu..chceme žiť..každý má predstavu o tom, ako!...a snaží sa dosiahnuť niečo zo svojich snov...to len hádžeme vinu na niečo, čo to unesie, že my sme sami sebe nevenovali toľko pozornosti,odflákli svoje telo, lebo niečo iné malo prednosť..každý nájde niečo, na čo zvalí vinu...a spýta sa "prečo ja"?......aj ja som sa tak pýtala pred piatimi rokmi..nenašla som sama na sebe chybu, tak som to zvalila na život- na to, čo všetko mi priniesol,a čím ma zaťažil...tak je to...