Tiez by som niec dodal o vedlajsich ucinkoch. Ked mi tiekla chemo vzdy ma bolel chrbat, hlavne kríže. Preto som sa naucil chodit so stojanom a pocas dodavky ozdravujucej tekutibny z flase som na balkone fajcil. Primara skoro slak trafil. Takze som sa naucil vyhybat bolesti krížov. Potom vždy vecer sa mi trosicku tocila hlava. Ale skôr to bude z piva ako z infuzie. Ked mi dotiekla chemo tak som sa vybra do vtedy novopostaveneho bufetu vedla nemocnice na klenovej a dal som si jedno ci dve pivka. Ked ma primar videl ako sa stveram na prve poschodie nie zvnutra budovy ale z vonku tak ho skoro trafilo podruhe.. vtedy mi prezradil kadial sa dostanem dnu aj ked bude budova zamknuta bez toho aby som ohrozoval svoj zivot a jeho dobru povest Ale predsa mi ostali nejake vedlajsie ucinky... neznasam pach nemocnicnej dezinfekcie a preto radsej ani k lekarovi nechodim ked nemusim. Len na kontrolu s cukrovkou lebo zatial bez inzulinu nemozem ostat a to je pravdepodobne nasledok tej nepodarenej zhubnej choroby a jej liecby. Ale co uz, zivot sme dostali preto aby sme ho žili, či uz v zdravi alebo v chorobe, stasti ci nestasti, v laske alebo hneve. Zabudnime na vedlajsie ucinky liecby a tesme sa v jej uspesny koniec. Ked je cloveku zle mal by mysliet pozitivne a zahnat zle mislienky, nemysliet na to, preco mu je zle ale na to, co ma robit aby mu bolo dobre. nemal by mysliet na to, ako mu liecba ublíži, ako mu bude zle, bude zvracat... ved to nemusi byt pravda. Mne bolo spatne len prvy den a potom bolo vsetko v pohode. Na kazdeho cloveka to ucinkuje inak a zalezi od toho, ako je naladeny v mysli. Ked si vezme do hlavy ze mu bude spatne tak mu spatne bude aj keby mu tak byt nemalo.
No a teraz som znovu pochopil, preco som pred 20 rokmi nezomrel ale ostal som zit. To preto, aby som znovu videl tu krasu pri pohlade z najvyssich stitov zapadnych tatier. Ked cllovek vidi vsetku tu nadheru priamo zo stitu a po tej drine tak vidi preco sa oplati zit. Ze svet je krasny a zivot nadherny. Vtedy som zabudol na vsetky trapenie, zabol som ze som bol takmer pochovany, zabudol som ze mam cukrovku a kochal som sa v tej nadhere a zatuzil som byt orlom aby som to videl kazdy den. a hoci som si povedal ze to bolo posledny krat co som slapal vyssie ako na 5 poschodie tak to nie je pravda, o rok ma maju tatry znovu na krku. Zivot je krasny dokonca aj s vedlajsimi ucinkami. Zelam vsektym, ktrí su chorí, aby sa skoro uzdravili, aby boli stasní a vesele a vedlajsie ucinky chemoterapie nech prebiju vedlajsie ucinky zivota. Drzim palce a mam vas vsekych rad

Tiez by som niec dodal o vedlajsich ucinkoch. Ked mi tiekla chemo vzdy ma bolel chrbat, hlavne kríže. Preto som sa naucil chodit so stojanom a pocas dodavky ozdravujucej tekutibny z flase som na balkone fajcil. Primara skoro slak trafil. Takze som sa naucil vyhybat bolesti krížov. Potom vždy vecer sa mi trosicku tocila hlava. Ale skôr to bude z piva ako z infuzie. Ked mi dotiekla chemo tak som sa vybra do vtedy novopostaveneho bufetu vedla nemocnice na klenovej a dal som si jedno ci dve pivka. Ked ma primar videl ako sa stveram na prve poschodie nie zvnutra budovy ale z vonku tak ho skoro trafilo podruhe.. vtedy mi prezradil kadial sa dostanem dnu aj ked bude budova zamknuta bez toho aby som ohrozoval svoj zivot a jeho dobru povest Ale predsa mi ostali nejake vedlajsie ucinky... neznasam pach nemocnicnej dezinfekcie a preto radsej ani k lekarovi nechodim ked nemusim. Len na kontrolu s cukrovkou lebo zatial bez inzulinu nemozem ostat a to je pravdepodobne nasledok tej nepodarenej zhubnej choroby a jej liecby. Ale co uz, zivot sme dostali preto aby sme ho žili, či uz v zdravi alebo v chorobe, stasti ci nestasti, v laske alebo hneve. Zabudnime na vedlajsie ucinky liecby a tesme sa v jej uspesny koniec. Ked je cloveku zle mal by mysliet pozitivne a zahnat zle mislienky, nemysliet na to, preco mu je zle ale na to, co ma robit aby mu bolo dobre. nemal by mysliet na to, ako mu liecba ublíži, ako mu bude zle, bude zvracat... ved to nemusi byt pravda. Mne bolo spatne len prvy den a potom bolo vsetko v pohode. Na kazdeho cloveka to ucinkuje inak a zalezi od toho, ako je naladeny v mysli. Ked si vezme do hlavy ze mu bude spatne tak mu spatne bude aj keby mu tak byt nemalo.
No a teraz som znovu pochopil, preco som pred 20 rokmi nezomrel ale ostal som zit. To preto, aby som znovu videl tu krasu pri pohlade z najvyssich stitov zapadnych tatier. Ked cllovek vidi vsetku tu nadheru priamo zo stitu a po tej drine tak vidi preco sa oplati zit. Ze svet je krasny a zivot nadherny. Vtedy som zabudol na vsetky trapenie, zabol som ze som bol takmer pochovany, zabudol som ze mam cukrovku a kochal som sa v tej nadhere a zatuzil som byt orlom aby som to videl kazdy den. a hoci som si povedal ze to bolo posledny krat co som slapal vyssie ako na 5 poschodie tak to nie je pravda, o rok ma maju tatry znovu na krku. Zivot je krasny dokonca aj s vedlajsimi ucinkami. Zelam vsektym, ktrí su chorí, aby sa skoro uzdravili, aby boli stasní a vesele a vedlajsie ucinky chemoterapie nech prebiju vedlajsie ucinky zivota. Drzim palce a mam vas vsekych rad

Nedá mi nereagovať na tento príspevok, môžem však len napísať, že je to pravda, každá jedna krásna drobnosť v našom živote stojí za každú bolesť. Teraz po poslednej operácii som sa síce hneď necítila zle, ale keď som sa prebrala, prebehlo mi mysľou, koľko krát ešte budem musieť toto podstúpiť, či to stojí zato, či by predsa nebolo lepšie ......, no zavolala Jarka L, Jarka1 a vedela som, že to stojí zato, stojí žiť už len kvôli priateľom, ktorí potešia keď je človeku najhoršie. Potom keď som sa mohla postaviť, vyšla som na balkón, mala som krásny pohľad na ihličnany a ten pohľad tiež stál zato. Viem, niektorým sa to bude zdať zvláštne, veď to je bežné, no ja tvrdím, že nie je, pretože pri bežnom živote to berieme ako samozrejmosť.
Tiež mám veľa vedľaších účinkov, ktoré ostali po chemo, ale riešim ich až keď je to už neúnosné, no napriek tomu sa teším na každé ráno.

Jarka 1 - určite to o rok bude lepšie, o tom nepochybuj
Všetci ste to veľmi pekne napísali, Ivan, Vierka...

Ja som bola v utorok na chemo - no zvládla som to zase tak ako minule - s horúčkami, triaškou, popraskanými žilkami v očiach, trpnutím rúk, už aj nôh a tváre....no na dve veci by som povedala - utorok som preležala a hovorila som si :"To prejde, aj minule to prešlo, neboj nič" v stredu ráno som sa zobudila a bola celá šťastná, že som tu na svete, že nemám teplotu, s nohami aj rukami mám ešte stále problém, ale je to už menej ako v ten utorok, pozerala som von oknom a tešila sa zo slniečka a krásneho dňa. Hovorím si, do kelu, no neoplatí sa zabojovať a žiť ? no určite áno. K večeru som už aj ťahala muža von, boli sme aj s dcérou a 1,5 ročnou vnučkou na prechádzke a keď sme došli večer domov som bola hrozne unavená,ale neskutočne šťastná !

A ďakujem Vám všetkým, za všetky rady a podporu....ďakujem, že ste tu na Porade

Neboj sa, podľa toho ako píšeš to zvládneš. Netvrdím, že to bude ľahké, aj Tvoj optimizmus bude ako na hojdačke. Ale vidím, že si silná. Pozri sa na to tak, že už máš 1/3 za sebou a urob si nejakú radosť. Ja so to tak urobila v polovičke. Ďalšiu radosť si naplánuj za odmenu po 2/3.

Keď sa Ti bude zdať, že už nevládzeš, začni čítať túto tému od začiatku. Bude to pre Teba ako liečivý balzam. Ver mi, pomôže to veľmi a postaví to na nohy.