Akurát vybavujem veci okolo zateplenia a vyregulovania sústavy. Mala som pozvaných odborníkov na obhliadku domu a tí odporučili tento postup:
Najskôr zatepliť, prípadne vymeniť aj okná, dvere a potom vyregulovať. V prípade, že sa najskôr vyreguluje sústava, tie prepočty na jej správne nastavenie sa robia z existujúceho stavu domu. Ak zateplíte, museli by ste znovu vyregulovať a prestaviť všetky tie hodnoty. Na to ma upozornil, preto radil zatepliť a potom vyregulovať. Sme na tom tak isto ako vy.

My sme si dali urobiť termografické meranie vonkajších plôch obvodových plášťov (pekne odborne napísané ) a zistili sme, že úniky sú len cez vchodové dvere a chodbové okná. Múry sú úplne v pohode. Takže treba zvážiť, či je zateplenie nutné. Hydraulické vyregulovanie máme už urobené.

Je to individuálne, záleží od typu domu, veku domu, stavu stavby, finančných možností. Najrýchlejšia úspora je jednoznačne v zavedení termo-hydroregulácie. Vtedy si reguluješ potrebu tepla, keď nie je zavedená termohydroregulácia, si odkázaný na dodávateľa tepla a ten ti tlačí teplo, ktoré ty zaplatíš a keď Ti je teplo, otvoríš okno ak nemáš funkčné ventily. Ostatné /aj doregulovanie po zateplení, ktoré je vždy potrebné pri takých zmenách/ závisí od toho ako sa dohodnete na zhromaždení vlastníkov, na výške úveru atď. My ideme tento rok robiť kompletnú obnovu. Aj s montážou meračov, výmenou okien, zateplením suterénu, strechy, výmenou a prestavbou vchodových dverí, výmenou okien na pivniciach. Podľa projektu úspora 50% nákladov na kúrení. Už sa teším. Za január sme za teplo a TÚV platili 300000,-. Strach a hrôza. Za rok 2005 sme na kúrení spálili 1850 GJ. Vedľajšia bytovka s rovnakým počtom a rozmerom bytov, je zateplená a mali spálených 850 GJ. U nás tento rok stojí 1 GJ 650,-, tak to máš hneď 650 000,-. Nie je čo riešiť.

Gabi tak to vyšlo s tým zateplením? Mám z toho dobrý pocit, že sa ti to podarilo. Držím palce.

...Gabi tak to vyšlo s tým zateplením? Mám z toho dobrý pocit, že sa ti to podarilo. Držím palce....

No sme na najlepšej ceste doriešiť to, ale zatiaľ ešte nemáme to nešťastné rozhodnutie vlastníkov bytov, schôdza bude o 2 týždne, takže potom budem môcť povedať, že hurá, ideme do toho. Aj keď viem, že to najhoršie nás potom len bude čakať, ale oveľa lepšie sa niečo robí, ak nemáš zviazané ruky. Takže zatiaľ robím prieskumy, na schôdzi to preberieme a potom ideme na to. Dúfam, že to všetko dobre dopadne, lebo naše náklady na kúrenie oproti tomu, čo si ty písala sú ÚK + TÚV 900.000,- Sk. Takže ešte väčšia hrúza, ako u vás.

Ahoj Marek,

my sme začali energetickým auditom, v ktorom auditor zhodnotil aktuálnu situáciu, a na základe tejto analýzy navrhol varianty, ktoré posúdil z hľadiska veľkosti investície, úspor, času návratnosti, a nadväznosti súvisiacich opatrení. V našom prípade je optimálne urobiť kompetnú obnovu domu, t.j. všetko naraz.

Pozri sa do témy o SVB, uviedol som v nej informácie o práve pripravovaných prezentáciách na tému znižovania spotreby energie v bytových domoch s názvom "Energetické audity a certifikáty bytových domov", ktoré pripravuje ZSVB a prof. Petráš z STU.

Btw už dávnejšie som chcel založiť tému o obnove bytových domov. O otázkach súvisiacich s úsporami energie sme už viac krát a z rôznych pohľadov diskutovali, bolo by možno fajn mať pokope všetky relevantné skúsenosti a názory o obnove domov.

Ak sa nenahneváš, použijem túto Tvoju tému, len trochu upravím názov, aby bol všeobecnejší, ok?

Gabi to ste platili 900000,- za jeden mesiac? My sme platili 300000,- len za január. Za rok 2005 1300000,- + - .

Ďakujem za rady. My budeme tiež pravdepodobne robiť energetický audit, ale väčšina ľudí chce tento rok reguláciu vykurovania a merače. Ja by som tiež počkal a urobil zateplenie,reguláciu kúrenia, výmenu vchod. dverí a ďalšie veci naraz. Veď keď sa u nás 10 rokov nič nedialo, 1 rok sa už môže počkať, kým sa vybavia úvery (chceme časť financovať z vlastných zdrojov FPOU, časť z úveru, časť zo ŠFRB). Pomáha nám s tým ZSVB, takže už len verím, že ľudí na zhromaždení presvedčíme.

Marek.

To čo opisuješ mi je veľmi blízke. U nás sa tiež ako sme SVB, to je od roku 1997 nič nerobilo. A teraz chceme mať všetko. Ale to je asi klasika.

Preboha nie za mesiac, ja som to asi zle pochopila. Tak 300000,- za jeden mesiac je teda riadna pálka. My sme mali za január 175000,- za február 130000, za marec 130000. Takže tých 900000 je za rok. Potom teda ste na tom horšie ako my, z takýchto faktúr ako máte vy by som zošalela. Už teraz mám problém splatiť tieto mesačné, teraz mám na účte 45000 a do 24.4. mám zaplatiť 130000. Už som 2x presúvala peniaze z fondu opráv a asi budem musieť znovu. Takže takto sa trápime každú vykurovaciu sezónu a je najvyšší čas s tým niečo urobiť. Samozrejme aj vyúčtovanie urobiť čo najskôr, lebo aj tie nedoplatky, ktoré majú vlastníci mi chýbajú, lepšie povedané akoby som ich od minulého roka dotovala z peňazí všetkých. Keď nedoplatky budú uhradené, môžem vrátiť peniaze naspäť do FO. Ale predpokladám, že toto nie je iba môj problém.

Veru realita v energiách. A to sa ešte niekto snaží prekrútiť fakt, že vzhľadom k platom máme najdrahšie energie široko, ďaleko. Privatizácia je privatizácia. A bude ešte horšie. Aj ja som musela presúvať peniaze z FO. Ale aj som musela využiť služby dražobnej spoločnosti u nás. Takže peniaze, ktoré nemali od minulého roka zrazu našli a ešte k tomu poplatky, ktoré si účtujú. Keďže ideme brať úver zo ŠFRB nemôžeme si dovoliť tolerovať opakovaných neplatičov. Niečo doplatia, potom zas nejaké 2-3 mesiace neplatia. Keby ich bol bývalý správca zo začiatku takto obháňal, máme takého problémy za sebou. A vieš čo je zaujímavé? Keď sme zaplatili tých 300000,- v 1/2006 za 2/2006 si všimli, že na merači je iná hodnota a mali nám vrátiť nejakých 38000,-. To si mala vidieť ako chodili zo servisu, kontrolovali plomby na merači, zrazu bolo potrebné ciachovať merač a neviem ešte kde hľadali, len neverili že došlo pri odpisovaní stavu z merača k omylu. Jedinej mne sa to nepáčilo, taká platba, ale veď bol studený január, tak nechápali čo sa mi nezdá, keď som to spomenula pred dodávateľom.

No dievčatá keď som videl tie vaše ceny v prvom momente som mal dojem, že ste sa sekli o jedno miesto, miesto 90 000 ste napísali 900 000 to je teda riadna pálka. Koľko bytov to prezentuje takáto spotreba?
Ale vrátme sa k téme. Podľa mňa je dobré spraviť energetický audit, ale neviem koľko to stojí. Alebo aspoň infrafotografie domu kde budú pekne vidieť najväčšie úniky tepla.
Podľa mňa sú to neutesnené okná a dvere, obvodové múry a strecha. Potom by mala prísť na radu hydraulická regulácia a termostatizácia.
Najlepšie by však bolo urobiť všetko naraz.
Čo sa týka nedostatku peňazí my sme vlani vracali preplatky až v novembri za predchádzajúci rok. Odsúhlasili sme to tak na schôdzi. A na peniaze FO šiahame skoro pravidelne.

To čo som tu napísal ako by to malo byť však robíme úplne naopak. Máme urobenú hydraulickú reguláciu a termostatizáciu a teraz by sme potrebovali zatepliť a porobiť okná. Ale ludia s tým nechcú nejako súhlasiť.
Teraz niekedy chystám schôdzu uvidíme ako tam dopadnem. Splácame totiž dva úvery 1 600 000.- Sk a 1 200 000.- Sk a už nechcú ďalší úver na zateplenie obvodových múrov a strechy, ktorý odhadujem na 4 500 000.- Sk

Orim v mojom prípade to je 48 bytový dom. Som ale z Turca, takže sa nemôžem porovnávať s niekým z teplejších oblastí. Samozrejme, že to je aj polohou domu. To je jasné. Ako som už písala, tento rok ideme robiť kompletnú obnovu. Úver zo ŠFRB môžeš čerpať len raz, tak som to vysvetlila aj susedom. Komplet znamená-strecha, suterén, okná, chodbové okná /máme presklené/, vchodové dvere, suterén, zateplenie od pivníc, výmena okien na pivniciach, merače na ÚK a výmena vodomerov. Už aby to bolo. Už som dávala minulý rok na MÚ tzv. vyjadrenie sa k zámeru o vlastnej kotolni. No a reakcie dodávateľa... Ale pri dnešných cenách za GJ Sk 650,- a reálne to môže ísť hocikedy hore. Som presvedčená že tá obnova urobí veľa, ale s vodou na bytových meračoch a účtovanou, riadna hrôza.

Nás vychádza 1 GJ v roku 2005 na cca 306 Sk, v roku 2006 to bude okolo 395 Sk. Máme vlastnú kotolňu na zemný plyn.

Cena tepla ale nie je jediné kritérium, dôležitá je najmä merná spotreba tepla na vykurovanie objektu [kWh/(m3.rok)] podľa normy STN 730540-2. U nás je veľmi vysoká, a to najmä vďaka:
(1) zlým teplo-technickým vlastnostiam obvodového plášťa,
(2) pomerne nepriaznivej geometrickej charakteristike objektu (index plocha/objem budovy máme až 0,73), a
(3) neefektívnej vykurovacej sústave.

Už som to tu dakde spomínal - máme starú tehlovú bytovku, 32 bytov, cca 70 obyvateľov, obytná plocha 1981 m2, stavebná sústava T12/52, z roku 1956. Keďže bola samozrejme stavaná podľa v tom čase platných noriem (obvodové murivo hrúbky 45 cm, z plných tehál), jej teplo-technické vlastnosti sú cca 5x horšie ako je súčasná norma.

Chceme zrealizovať komplexnú obnovu domu zameranú na zníženie prevádzkových nákladov, predĺženie jeho životnosti, a zvýšenie komfortu bývania, t.j.:
- zateplenie obvodového plášťa (múrov, suterénu, strechy) + sanácia omietky, krovu, odkvapových rúr...
- výmena všetkých otvorových výplní (okná v bytoch a spol. priestoroch, dvere)
- obnova vykurovacieho systému (máme ÚK) - t.j. nové kotly (buď na plyn alebo biomasu), nové rozvody a radiátory + inštalácia termoregulačných ventilov a pomerových rozdeľovačov
- výmena rozvodov studenej a ohriatej pitnej vody a centralizácia prípravy ohriatej pitnej vody (s možnosťou využitia solárnych kolektorov na predohrev OPV)
- oprava kanalizácie
- obnova protipožiarnych zariadení a oprava bleskozvodov
- výmena rozvodov el. energie v spol. priestoroch a do bytov
- vybudovanie šachty na vedenie dátových rozvodov (káblovka, internet, domáce telefóny...)

Všetko chceme urobiť naraz - všetko to spolu súvisí a keď už raz zoberieme úver, kým ho nesplatíme, veľmi ťažko dostaneme druhý. Celkový rozpočet na komplexnú obnovu nášho domu sa predbežne pohybuje od 10 do 20 mil. Sk, v závislosti od zvoleného riešenia (najmä to závisí od cieľovej mernej spotreby tepla na vykurovanie - s tým súvisí požadovaná úroveň tepelného odporu stien, otvorových výplní, stropu suterénu a strechy; a od spôsobu obnovy ÚK a rozvodov vody).

Klimatická oblast, v ktorej sa dom nachádza, je len jedna z okolností, ktoré ovplyvňujú náklady na zateplenie na zvolenú úroveň tepelného odporu. Veľmi orientačne - južná časť Slovenska má určenú výpočtovú teplotu -12, severná časť a hory -18, ostatné územie -15 °C. Ďalej sa posudzuje požadovaná priemerná vnútorná teplota v objekte (zvyčajne 18 alebo 19 °C), expozícia voči svetovým stranám, umiestnenie v krajine (rovina, svah, kotlina), zatienenie objektu (kvôli solárnym ziskom), atď.

- peniaze: komerčné úvery sú krátke (do 8-10 rokov) v porovnaní s návratnosťou energeticky úsporných opatrení (12-15 r) preto hľadám aj iné možnosti financovania - SZRB, ŠFRB, min. výstavby, fondy EÚ. Sám takýto projekt ale určite nezvládnem, takže hľadám v NR firmu ,ktorá to celé organizačne zabezpečí.

- podľa energetického auditu po realizácii spomínanej obnovy ušetríme min. 50 % nákladov na energie + časť nákladov na údržbu fasády a strechy (lebo budú nové). Z týchto úspor by som chcel hradiť väčšiu časť splátok úveru.

- starší a neuvedomelí ľudia: u nás na nich platia 3 argumenty
(1) máte deti, vnukov, nech vám teraz pomôžu, lebo ináč po vás zdedia starý byt v dome, ktorý je v zlom stave a jeho prevádzka je nákladná
(2) ak sa podarí prefinancovať projekt vyššie spomínaným spôsobom, nebude potrebné dramaticky navyšovať mesačné platby. V prípade nerealizácie obnovy pôjdu prevádzkové náklady stále hore (vypočítal som im koľko to bude o 2-3 roky, a skoro padli na zadok [IMG]images/smilies/smile.gif[/IMG] t.j. čím sme chudobnejší (myslím obyvatelia domu) tým skôr treba šetriť energie, lebo o pár rokov nebudeme vládať platiť a prídeme o byty v dražbe ako neplatiči
(3) trhová hodnoda bytu v zateplenom a opravenom dome je vyššia, ako v dome v pôvodnom stave. To sa týka nielen prípadného predaja, ale napr. aj úveru...

Ešte je pár argumentov ako vyšší komfort bývania, bezpečnosť, úspora na obsluhe kotolne, na opravách v súčasnosti dožívajúcich TZB, smernica EÚ o energetickom známkovaní budov... Ale na toto reflektujú skôr tí "uvedomelejší" [IMG]images/smilies/smile.gif[/IMG]

Cena energetického auditu závisí od jeho rozsahu, náročnosti, vašich požiadaviek, veľkosti domu, a firmy. V našom prípade (32 bytov, požiadavka na maximálnu komplexnosť a rozsah auditu) sme mali ponuky od cca 15 do 170 tisíc Sk. Vybrali sme si tú najlacnejšiu ponuku, t.j. za 15 tis. Sk, lebo v tomto prípade neplatilo, že najlacnejšie je najhoršie. Robila nám ho SEA, pobočka v TN.

Myslím si, že by mali byť oddelené veci ako audit, projekt, realizácia, financovanie a riadenie projektu, a stavebný dozor. Ináč môže dôjsť k účelovým manipuláciám - napr. k skresleniu auditu a projektu podľa toho, ako to vyhovuje realizačnej firme.

Naše spotreby 48 bytov plocha 3464,48 m2 výška 2,6 m

rok ----- GJ
1998 -- 1245,3
1999 -- 1203,2
2000 -- 1177,7
2001 -- 1227,2
2002 -- 1189,0

27.11.2002 vykonaná čiastočná hydraulická regulácia (HR) a termostatizácia (T)
1. vchod všetko
2. nič
3. HR

2003 -- 1060,4

v priebehu roka 2003, v 2. polovici dokončené všetko vo vchode 2 a 3

2004 -- 749,5
2005 -- 778,533

od 16.5.2005 začala fungovať kotolňa

myslím že nič nepokazíčš ak najprv vyreguluješ a ako hovorí Monika múry môžu byť ok ja som s vyregulovaním za prvý rok ušetril cca 300 GJ a dostal som sa na 0.29Gj/m2 zatial bez zateplenia

Tie hodnoty čo som uviedol su tiež bez zateplenia, naviac sme hned znížili platby asi o 300.- Sk čo prešlo bez problémov ale teraz by som potreboval abysme platili viac aby bolo na splátky, s tým už nechcú nejako ludia súhlasiť, uvidíme ako to dopadne na schôdzi.

Tak tieto hodnoty vám môžem akurát tak závidieť. U nás je priemerná reálna spotreba tepla (t.j. prepočítaná na 100 % efektívnosť zdroja tepla) na vykurovanie okolo 0,7 GJ/m2, a nominálna spotreba energie v palive na výrobu tepla 0,82 GJ/m2. Svetlú výšku máme len 2,45 m.

pre PeterNR:

Mas pravdu, aj nas to caka, len nie v takom rozsahu, ale tie argumenty pre ludi sa mi zidu, vdaka. A taktiez to o tom oddeleni projektu od realizacie a riadenia a stav. dozoru.

Marek.

Ako vas tak citam, beha mi mraz po chrbte.
Nas bytovy dom - 4podlazny, bol postaveny podla projektu na klasicke 8-9 podlazne panelaky, a preto vsetky rozvody (vratane plynovych) boli naddimenzovane tak, ze sme sa mohli odpojit od centralneho kurenia a urobit si kurenie vlastne - v kazdom byte kotol so samostatnym rozvodom a ohrevom TUV. Odvod spalin sa z troch poschodi zaustil do kominov vedenych vo vetracej sachte, na hornych poschodiach maju vonkajsi vyvod.
Investicia na byt (pred 4 rokmi) cca 35000 Sk (za to moze mnozstevna zlava na kotle i na pracu - 24 bytov).
Napriek tohorocnej zime je moja spotreba nieco cez 600 m2 plynu, pri maximalnej tepelnej pohode... a bez rizika, ze pri navrate zo sluzobky neskoro v noci na mna zvysi iba studena voda, a bez hadok medzi susedmi, kto na ukor ostatnych vetra a tym naciera do spolocneho.