Ahoj Elli,

znie to dobre, mať vlastné kúrenie a teplú vodu, a byť nezávislý, ako v rodinnom dome. Aj keď všeobecne platí pravidlo, že väčší zdroj tepla je efektívnejší, a teda by mal byť aj lacnejší, ako veľa malých zdrojov tepla, veľmi to závisí od situácie, v ktorej sú jednotlivé domy či byty, a ich dodávatelia tepla.

Hlavné výhody vlastného kúrenia, ktoré mi zišli na um, sú:

• individuálna zodpovednosť za výrobu a spotrebu tepla
• častokrát nižšia cena za 1 GJ ako v prípade veľkého dodávateľa tepla - spotrebitelia neplatia straty tepla v diaľkových rozvodoch a výmenníkových staniciach, jeho réžijné náklady a iné náklady vyplývajúce napr. zo zlého riadenia, odpisov nepotrebných technológií či nedobytných pohľadávok
• jednoduchšia správa domu - menšia pracnosť pri vedení agendy, pri zabezpečovaní dodávky služieb, tovarov a energií na prevádzku domu, pri vyúčtovaní
• možnosť zrealizovať si kúrenie podľa svojich predstáv - napr. podlahové či stenové
• dostupnosť tepla a OPV v čase a množstve podľa želaní obyvateľov bytu (túto podmienku už teraz dokáže splniť aj moderná domová kotolňa)

Ako hlavné nevýhody môžem uviesť

• psychologický moment - čiastočné zbavenie sa spoluzodpovednosti za prevádzku domu, podpora individuálneho prístupu k domu
• vyššia cena paliva (ZP) pre domácnosti ako pre veľko či maloodber
• efektívnosť prevádzky viacerých malých zdrojov tepla je menšia, ako jedného väčšieho zdroja (jednak z hľadiska samotnej efektívnosti spaľovania a regulácie výkonu, druhak z hľadiska dimenzovania rezervy výkonu na výpočtovú teplotu)
• súčet nákladov na predpísané revízie rozvodov plynu, kotlov a komínov je väčší, ako náklady na revízie spoločných rozvodov plynu, tepla, kotlov a komínov (záleží od spôsobu dodávky tepla a teplej vody)
• akékoľvek náklady na údržbu, opravy či výmenu zariadení znáša majiteľ bytu v plnej výške
• pri dlhodobej neprítomnosti obyvateľov možnosť vypnutia zdroja tepla v byte a vznik s tým súvisiacich problémov (podchladenie bytu, vlhnutie stien, dotovanie teplom od susedov...)
• nedajú sa použiť investične náročné energeticky úsporné technológie (kondenzačné kotly, termoakumulačné zásobníky, inteligentné riadenie zdrojov tepla, solárne kolektory, spaľovanie biomasy...)
• nedá sa použiť spoločné financovanie obnovy ÚK
• vo väčšine prípadov je individuálne kúrenie technicky nerealizovateľné (z dôvodu predpisov na inštaláciu a prevádzku plynových zariadení - najmä čo sa týka predpísaného prívodu vzduchu a odvodu spalín)

Prosím aj ostatných, doplňte ak som na niečo zabudol

• psychologický moment - čiastočné zbavenie sa spoluzodpovednosti za prevádzku domu, podpora individuálneho prístupu k domu

Toto by som nepovazovala za nevyhodu. Bez toho by sme napr. nedosiahli suhlas so zateplenim, pretoze tu boli ludia, ktorym bolo uuplne jedno vsetko, co sa tyka domu. Teraz to prehodnocuju aj cez svoje penazenky, a staraju sa viac.

• vyššia cena paliva (ZP) pre domácnosti ako pre veľko či maloodber

o tomto nas presviedcal bytovy podnik - napriek tomu este stale vyrabame teplo nepomerne lacnejsie ako oni.

• efektívnosť prevádzky viacerých malých zdrojov tepla je menšia, ako jedného väčšieho zdroja (jednak z hľadiska samotnej efektívnosti spaľovania a regulácie výkonu, druhak z hľadiska dimenzovania rezervy výkonu na výpočtovú teplotu)
• súčet nákladov na predpísané revízie rozvodov plynu, kotlov a komínov je väčší, ako náklady na revízie spoločných rozvodov plynu, tepla, kotlov a komínov (záleží od spôsobu dodávky tepla a teplej vody)

Rozvody plynu predsa zostali spolocne. A naklady na reviziu kotla si kazdy znasa sam, a nie je to extremna polozka.

• akékoľvek náklady na údržbu, opravy či výmenu zariadení znáša majiteľ bytu v plnej výške

Ano, a preto sa nemoze spoliehat na to, ze nejaky anonymny NIEKTO (t.j. my vsetci) sa na to poskladame. Preto kazdy hladi starat sa o to, co ma. Ako som uz pisala, pri porovnani s centralnym kurenim sme uz momentalne ziskovi, teda kazdy si moze z uspor tvorit rezervu.

• pri dlhodobej neprítomnosti obyvateľov možnosť vypnutia zdroja tepla v byte a vznik s tým súvisiacich problémov (podchladenie bytu, vlhnutie stien, dotovanie teplom od susedov...)

Nie, vsetci boli pouceni o nasledkoch, ake ma UPLNE vypnutie kotla. Preto zatial ziadne problemy neboli.

• nedajú sa použiť investične náročné energeticky úsporné technológie (kondenzačné kotly, termoakumulačné zásobníky, inteligentné riadenie zdrojov tepla, solárne kolektory, spaľovanie biomasy...)

S tymto musim suhlasit.

• nedá sa použiť spoločné financovanie obnovy ÚK
• vo väčšine prípadov je individuálne kúrenie technicky nerealizovateľné (z dôvodu predpisov na inštaláciu a prevádzku plynových zariadení - najmä čo sa týka predpísaného prívodu vzduchu a odvodu spalín)

Toto sa tyka velkych bytovych domov. Ale na Slovensku je aj vela mensich bytoviek - nech prechadzam kadekolvek, vsade vidim ci uz nizke panelaky, alebo 3-4 podlazne murovane domy. A vo vacsine tychto je individualne kurenie realizovatelne bez problemov.
Prosím aj ostatných, doplňte ak som na niečo zabudol [/quote]

• psychologický moment - čiastočné zbavenie sa spoluzodpovednosti za prevádzku domu, podpora individuálneho prístupu k domu

Toto by som nepovazovala za nevyhodu. Bez toho by sme napr. nedosiahli suhlas so zateplenim, pretoze tu boli ludia, ktorym bolo uuplne jedno vsetko, co sa tyka domu. Teraz to prehodnocuju aj cez svoje penazenky, a staraju sa viac.

Máš pravdu, tie výhody a nevýhody sú v každom dome trochu iné, záleží od konkrétnej situácie. Nechcem sa o tom sporiť, je to do značnej miery individuálne, aj keď určité zásady platia všeobecne. Ja som popísal moje skúsenosti. Je to na vlastníkoch v dome, ako sa dohodnú.

U nás bohužiaľ vo väčšine prípadov funguje systém "Zavriem dvere bytu, nestarám sa o spoločné veci." Keby mali ešte aj kúrenie vlastné, kašľali by na dom úplne. Takto ich aspoň zaujímajú veci týkajúce sa nákladov na kúrenie, údržby kotolne a rozvodov, a tak.

Pre mňa je veľmi poučné čítať o spôsobe fungovania iných domov. Vždy to privítam, otvára mi to oči

• vyššia cena paliva (ZP) pre domácnosti ako pre veľko či maloodber

o tomto nas presviedcal bytovy podnik - napriek tomu este stale vyrabame teplo nepomerne lacnejsie ako oni.

No, jedna vec je cena paliva, druhá cena tepla. V tomto bode som mal na mysli cenu paliva, napr. ZP, ale sú aj iné, lacnejšie palivá, ktoré môže teplárenský podnik, a s určitým obmedzením aj domová kotolňa, použiť. Viď Brezno alebo Zvolen, kde sa v teplárni začali spaľovať drevné odpady. V bytových kotloch je človek takmer výlučne obmedzený na ZP, nielen kvôli malému výkonu, ale aj s ohľadom na komfort obsluhy a logistiku paliva.

Bytové podniky a teplárenské spoločnosti sú väčšinou neefektívne fungujúce molochy, ktorých administratíva je drahá. A to sa premietne do ceny tepla. Keby fungovali ako sa patrí, cena tepla by bola určite niekde inde. Ale nemyslel som len na veľké teplárenské spoločnosti - napr. my máme domovú kotolňu so zastaranou 30 ročnou technikou, a 1 GJ tepla nás stál cca 395 Sk, a to najmä vďaka tomu, že máme cenu ZP ako odberateľ v tarife do 60 tis. m3 ZP. Za koľko vyrobíme 1 GJ tepla po výmene technológie za novú (prípadne ak prejdeme na biomasu, ak to bude možné), to zatiaľ neviem odhadnúť.
Pre porovnanie, akú cenu za 1 GJ tepla ste mali vy doma?

• efektívnosť prevádzky viacerých malých zdrojov tepla je menšia, ako jedného väčšieho zdroja (jednak z hľadiska samotnej efektívnosti spaľovania a regulácie výkonu, druhak z hľadiska dimenzovania rezervy výkonu na výpočtovú teplotu)
• súčet nákladov na predpísané revízie rozvodov plynu, kotlov a komínov je väčší, ako náklady na revízie spoločných rozvodov plynu, tepla, kotlov a komínov (záleží od spôsobu dodávky tepla a teplej vody)

Rozvody plynu predsa zostali spolocne. A naklady na reviziu kotla si kazdy znasa sam, a nie je to extremna polozka.

Ak sa nemýlim, o rozvody plynu po plynomer sa stará SVB, o rozvody v byte vlastník bytu. Vrátane ich revízie, a to raz ročne, a tlakovej skúšky, raz za 3 roky, ak sa nemýlim. Skúsim nájsť tú vyhlášku, kde je to stanovené, aby som vás nezavádzal.

Záleží od revízneho technika, koľko si za revíziu účtuje. Revízia kotla do 15 kW stojí podľa mojich informácií cca 200 Sk, revízia kotla do 300 kW cca 800 sk. My máme 3 také kotly = 2400 Sk ročne. Bytov máme 32, to by znamenalo náklad 6400 Sk, keby mal každý vlastný kotol.
Revízia komínov je lacnejšia ako revízia kotlov, ale tiež to vychádza (aspoň v našom prípade) lacnejšie dať urobiť revíziu 3 komínov v kotolni ako 32 v bytoch.

• akékoľvek náklady na údržbu, opravy či výmenu zariadení znáša majiteľ bytu v plnej výške

Ano, a preto sa nemoze spoliehat na to, ze nejaky anonymny NIEKTO (t.j. my vsetci) sa na to poskladame. Preto kazdy hladi starat sa o to, co ma. Ako som uz pisala, pri porovnani s centralnym kurenim sme uz momentalne ziskovi, teda kazdy si moze z uspor tvorit rezervu.

Spôsob tvorby rezervy na údržbu a opravy som nemal na mysli, tej nie je až taký dôležitý. V SVB sa na tento účel tvorí FPÚaO. Dôležité je porovnať výšku nákladov. Zase spomeniem náš príklad - náklady na výmenu 3 kotlov budú cca 250 tis. Sk, t.j. veľmi zhruba 8 tis. Sk/byt. Neviem, či sa za takú cenu dá kúpiť napr. kondenzačný kotol do bytu s určitými prevádzkovými a kvalitatívnymi parametrami. Bohužiaľ neviem porovnať, koľko stojí údržba a výmena výmenníkovej stanice v paneláku.

• pri dlhodobej neprítomnosti obyvateľov možnosť vypnutia zdroja tepla v byte a vznik s tým súvisiacich problémov (podchladenie bytu, vlhnutie stien, dotovanie teplom od susedov...)

Nie, vsetci boli pouceni o nasledkoch, ake ma UPLNE vypnutie kotla. Preto zatial ziadne problemy neboli.

Ok, ak to viete zabezpečiť a odkontrolovať, je to v poriadku.

• nedajú sa použiť investične náročné energeticky úsporné technológie (kondenzačné kotly, termoakumulačné zásobníky, inteligentné riadenie zdrojov tepla, solárne kolektory, spaľovanie biomasy...)

S tymto musim suhlasit.

• nedá sa použiť spoločné financovanie obnovy ÚK
• vo väčšine prípadov je individuálne kúrenie technicky nerealizovateľné (z dôvodu predpisov na inštaláciu a prevádzku plynových zariadení - najmä čo sa týka predpísaného prívodu vzduchu a odvodu spalín)

Toto sa tyka velkych bytovych domov. Ale na Slovensku je aj vela mensich bytoviek - nech prechadzam kadekolvek, vsade vidim ci uz nizke panelaky, alebo 3-4 podlazne murovane domy. A vo vacsine tychto je individualne kurenie realizovatelne bez problemov.

V jednej z takých 4-podlažných murovaných bytoviek bývam Problém je v aktuálnej novej legislatíve. Už nie je možné uviesť do prevádzky tzv. turbo-kotly s nasávaním a odvodom spalín na fasádu. Rovnako nie je možné zaústiť viacero plynových spotrebičov do jedného komína. A sú aj ďalšie obmedzenia týkajúce sa najmä nepretržitého prívodu vzduchu do miestnosti, kde je kotol. Keďže nie som odborník na plynové spotrebiče, v tomto verím nášmu revíznemu technikovi.

Našiel som tú vyhlášku o revíziách o.i. plynových zariadení, je to vyhláška č. 718/2002 Z.z., súbor pripájam.

Bežné kotly a rozvody ZP sú uvedené na strane 6882, časť IV., písmeno A, odrážka g) určené na "rozvod plynov s pretlakom plynu do 0,4 MPa" a h) "spotrebu plynov spaľovaním s výkonom ... od 5 kW do 0,5 MW"

Ďalej v časti "Prehliadky a skúšky technických zariadení plynových počas prevádky", v tab. na strane 6891. majú spomínané plynové rozvody do 0,4 MPa stanovený interval odbornej prehliadky 3 roky a odbornej skúšky 6 rokov, a kotly od 5 do 500 kW majú stanovený interval odbornej prehliadky 1 rok a odbornej skúšky 3 roky.

Ja osobne dávam prednosť vlastnej kotolni v paneláku ako centrálnemu zdroju. Vďaka tomu sme mohli prilepšiť aj ohrev teplej vody slnečnými kolektormi. Zatial sa to len rozbehlo takže ešte nemám príslušné podklady ako to funguje. Verím, že to bude dobré. Pripájam obrázok kolektorov na streche. Ak to pojde dobre chceme ich rozšíriť. Mám aj iné zábery, toto je záber z druhej strany, paneláku oproti. Ten druhý je detail kolektorov.

No tak toto by som aj brala. Keď zateplíme, rada by som aj toto bralal ako alternatívu na TÚV. Aká firma Vám to robila? Máš nejaký ekonomický prepočet? Myslím, že aj toto pre mňa bude aktuálne. Aká je návratnosť na takéto kolektory?

Firmu viem, ale to dnes robí viac firiem a tie prepočta sú jednoduché. Spočítajú plochu a podľa toho výkon kolektoru. Potom z toho vypočitajú GJ vynásobia cenou za GJ a je to. Lenže to nie je také jednoduché. Nám to vyrátali asi na 4 roky ale podľa mojich výpočtov je to okolo 8,9 roku.

Ak budeš chcieť dám ti kontakt

Samozrejme, že prosím o ten kontakt. Ďakujem.

Orim, je super že ste sa na to dali! Prosím napíš viac o fungovaní systému, ako to máte technicky vyriešené, aké boli investičné náklady, koľko stojí prevádzka a údržba, a akú úsporu tepla dosiahnete.

Aj my máme zámer doplniť kúrenie a ohrev vody kolektormi. Je to jedna z alternatív posudzovaná v en. audite. Návratnosť záleží od požadovaného výkonu, my sme chceli pokryť celú potrebu tepla na prípravu OPV v letnom období kolektormi, t.j. v našom prípade 95 kW, a vyšla nám jednoduchá návratnosť 10,5 roku. Odhadované investičné náklady 1,4 mil. Sk, ročná úspora energie 340 GJ, t.j. pri cene 395 Sk/GJ je to úspora 134 tis. Sk. Počítalo sa s inštaláciou 50 ks vákuových kolektorov s celkovou plochou 101,5 m2, integrovaných do strechy, v zostave typu Heliostar Plus, od firmy Thermosolar, Žiar nad Hronom.

Orim, ešte mi zišlo na um - čo sa toho zatepľovacieho systému a vlhkosti domu týka - podľa mojich info by malo platiť, že difúzny odpor obvodového plášťa zvnútra smerom von klesá, aby nevznikala kondenzácia vody v stenách.

Takže zatepľovací systém a jeho povrchová úprava (omietka, náter) by mali mať menší difúzny odpor, t.j. väčšiu paropriepustnosť, ako samotné murivo.

Betónové panely majú veľmi veľký difúzny odpor, preto sa na ich zateplenie často používa kontaktný zatepľovací systém s izolantom na báze polystyrénu, lebo v tomto prípade nevadí, že difúzny odpor polystyrénu je veľmi veľký. Polystyrén je síce lacný, ale nebezpečný z hľadiska vplyvu na životné prostredie nielen pri výrobe, ale aj po inštalácii (vyrába sa polymerizáciou styrénu, čo je aromatický uhľovodík, patrí medzi vysoko toxické látky). Na tepelne exponovaných stenách (južné fasády) sa styrén z polystyrénu uvoľňuje odparovaním.

Na tehlové stavby je kvôli zabráneniu kondenzácie vlhkosti v murive lepšie použiť materiál a malým difúznym odporom, napr. minerálnu alebo celulózovú vlnu. Alebo sa problém s prenikaním vlhkosti do muriva dá vyriešiť aj parozábranou z vnútornej strany muriva.

V prípade, že je stavba veľmi navlhnutá, a nedá sa pred aplikáciou zateplenia dostatočne vysušiť a odstrániť zdroj vlhkosti, používa sa tzv. odvetraný zatepľovací systém.

Skúsim niečo o tých kolektoroch ako k tomu vôbec došlo

Keď som prvý krát prišiel na návrh postaviť vlastnú kotolňu ozvali sa hlasy či nemáme kde dávať peniaze. Táto otázka je u nás už úplne bežná a vždy sa jej niekto chytí a rozvíja svoje teórie, no a ja musím potom začať s mojimi. Pretože som mal už nápady dať na strechu aj malú veternú elektráreň, ale to zatiaľ nehrozí.

S myšlienkou kolektormi zohrievať vodu a vyrábať teplo som sa zaoberal už dosť dlho ale stále mi to nejako nevychádzalo. Až keď sme začali budovať kotolňu dozrelo so vo mne ale aj v kolegovi z vedľajšieho vchodu, kde tento bol v Nemecku a povedal, že tam projektujú domy už aj s kolektormi a tak sa aktívnejšie zapojil do presviedčania ľudí v ich vchode. To už sme mali projekt na kotolňu a táto sa začala realizovať. V jej priebehu sme sa ja a podpredsedovia dohodli, že budeme robiť aj kolektory. Vzhľadom k tomu bolo treba urobiť zmeny v projekte a tak sme to spravili bez rozhodnutia ostatných členov, lebo bolo treba rýchlo konať. Zmena bola v tom, že v projekte boli naplánované tri dvestolitrové bojlery s jedným vyhrievacím hadom. My sme ich zmenili na tri päťstolitrové s dvomi vyhrievajúcimi hadmi. Kotle boli zapojené na horné vyhrievacie hady kde je aj meranie tepla. Tieto kotle zohrievajú automaticky vodu a udržujú teplotu v nastavenom rozsahu. V podstate nedošlo k zmene v množstve vody ktorá sa zohrieva. Horný had zohrieva vodu len v hornej časti bojlera v spodnej časti je studená. Spiatočka vracia vodu do prostriedku bojlera, čiže voda sa točí len v tej hornej časti. Dalo by sa to riešiť aj inakšie ale nemáme na to miesto v kotolni. Vyriešil by to samostaný bojler ktorý by slúžil na predohrev vody s kolektorov. S ohľadom na miesto sme to urobili so zväčšením objemu bojlerov. Dva mesiace po spustení kotolne sme odhlasovali slnečné kolektory. Bol to problém a keby bola chôdza tak to asi neprejde a preto sme urobili len informačnú schôdzu aby si to všetci premysleli a hlasovanie sme spravili písomné. Ak sa spolu nedohodli tak nikto nevedel ako hlasovali tí druhí a v tom nám to prešlo. Hlasy už spočítala určená komisia a s výsledkom hlasovania sme všetkých oboznámili obvyklým spôsobom.

S číslami Vám teraz nepomôžem, lebo papiere ešte nemáme, na budúci týždeň by nám ich mali dokončiť (izolácie) a potom dostaneme aj papiere. Tak len čo si pamätám ako nám to hovorili. My máme 16 kolektorových polí, pôvodne ich bolo plánovaných 20, ale obávali sme sa čo to bude robiť, ak by sa to náhodou prehrialo, keď budú v lete dovolenky a bude tu málo ľudí na odber. Potom sa podľa toho ako to bude vychádzať prispôsobíme. Celá tá sranda by mala fungovať nasledovne:
Denná spotreba teplej vody je u nás okolo 6 - 6,5m3 to je cez pracovný deň
V So a Ne a sviatok je to 8 – 10 m3
Táto voda sa spotrebováva prevažne v dobe 17:30 – 20:30 hod.
Teoreticky by pôvodne mali kolektory 2x zohriať vodu v bojleroch to je 2x 1,5 m3 = 3 m3 to je za predpokladu, že nebude nijaká spotreba a potom sa minie zohriatá voda. Pretože zohriať sa môže len studená a bojler za 24 hod. pustí 2°C
Médium v kolektoroch (ide o nemrzku) zohrieva spodných hadov v bojleroch a odovzdáva teplo studenej vode. Riadenie je oddelené, ide o dve samostatné jednotky. Každá má samostatné riadenie.
1. zohrievanie plynom,
2. zohrievanie od kolektorov
Totiž ak nie je odber tak teplota dosahuje hore na kolektoroch 250°C za slnečného dňa pri teplote okolia 30°C. Preto sme radšej znížili počet kolektorov.
Na riadiacej jednotke sa nastavuje delta rozdielnej teploty na kolektoroch a v bojleroch keď sa spúšťa čerpadlo. V zime sa odporúča 15°C v lete to môže byť 5°C Za dnešný deň cez obed to bolo 35°C v bojleroch kde býva 7°C. Mohli sme nechať namontovať aj kalorimetrický merač dodaného tepla ale bolo by to drahšie asi o 15 – 20 tisíc Sk podľa druhu. Kolektory sme zvolili vákuové trubicové vzhľadom k menšiemu odporu pri vetre ako pri Žiarskych plochých.
Robila nám to firma D.B.D. stav-ing. S r. o. Trnavská ul. Č. 112, 921 01 BRATISLAVA, tel. 02/43637334 dbdstaving@stonline.sk

Mne sa to celé veľmi páči. Je to veľmi zaujímavé a myslím, že v rámci využívania alernatívnych energií práve tadiaľto vedie cesta. Aj využívanie rôznej biomasy a štiepky atď. na kúrenie by sami veľmi páčilo. Ale to chce ešte nejakú dobu aspoň u nás. Obmedzuje už aj to že bývam v kúpeľnom "meste".

Aj mne sa to páči a som zvedavý aj na tie čísla - investičné náklady vs úspora. Zaujímalo by ma aj, aké máte merné tepelné straty domu, a ako je dimenzovaná kotolňa.
Btw, s tým hlasovaním ste to urobili veľmi šikovne

Elena, ak sa môžem spýtať, v ktorom meste bývaš? Nemáš to v profile uvedené...

Pár čísel o kotolni
Výpočet vykurovacieho výkonu:
- spotreba tepla na vykurovanie 1200 GJ
- spotreba tepla naprípravu TUV 816 GJ
- počet vykurovacích dní 216
- priemerná teplota vzduchu za vykurovacie obdobie 3,6°C

potreba tepla pri priemernej vonkajšej teplote 3,6°C
Quk (3,6°C) = 1 200 GJ/216 dní = 5,55 GJ/deň
Quk (3,6°C) = 5,55 GJ/24 hod = 0,231 GJ/h = 64,3 kWh

prepočet tepla pri vonkajšej teplote -15°C
Quk, (15°C) = 137,2 kW

potreba tepla pre prípravu TUV
Q (TUV) = 816 GJ/365 dní = 2,235 GJ/deň

maximálny odber je rovný 1/5 celkovej dennej spotreby
Q (TUVhod) = 2,235 / 5 = 0,447 GJ/h = 124,2 kW

Tepelná strata objektu podľa STN 060210 je 173 kW

Celkový hodinový odber tepla (podľa exist. spotreby tepla) prepočítaný na výpočtovú teplotu -15°C spoločne s ohrevom vody je 261,4 kW.
Vzhľadom na navrhnutý prednostný ohrev TUV bola kotolňa dimenzovaná na vykrytie tepelných strát objektu 4 ks plynových kotlov NEFIT Ecom Line HR 43 o výkone 4x42,1 kW = 168,4 kW.
Príprava TUV je zabezpečovaná pomocou 3 stacionárnych zásobníkových ohrievačov vody s výkonom vykurovacích vložiek 3x44kW s hodinovým výkonom 3x1080 l/hod. teplej vody. riadiaci systém zabezpečuje prednostný ohrev vody na 55°C.
Pôvodná cena kotolne okolo 1 580 000.- Sk po našich dadatkoch do 1 800 000.- Sk

Kolektory nás vyšli na 880 000.- Sk k tým ešte nemám papiere.

Neviem či to bude takto stačiť.

Pod Tebysom by sme teraz platili GJ okolo 659,80.- Sk za GJ a u TUV 290.- Sk/m3. Pri mojom meraní mi zatial vychádzal GJ okolo 310.- Sk a 1m3 TUV 140 .- Sk čo sú približne polovičné hodnoty.
Záleží to od toho ako sa to bude počítať sú to spojené nádoby lacnejší GJ drahšia TUV a naopak.

Orim, ďakujem za čísla. Hneď takto narýchlo tie základné porovnávam našimi. Máte veľmi dobré hodnoty. V akom type stavebnej sústavy bol postavený váš dom?

Vaša spotreba tepla na kúrenie je 0,35 GJ/m2 = cca 96 kWh/m2. My dosahujeme cca 220 kWh/m2 Pre porovnanie - štandardný dom má mať do 150 kWh/m2, nízkoenergetický 15-50 kWh/m2.

Tepelná strata objektu 173 kW = 50 W/m2. Naša strata 210 kW = 106 W/m2.

Prosím Ťa ešte o info, čo všetko je v cene kotolne. Len kotly + príslušenstvo, alebo aj rozvody v spoločných priestoroch?

Skúsim doplniť:
My sme boli posledný dom na vetve kúrenia. Takže sme kotolňu spravili vo vchode zo strany kde prichádzalo kúrenie. Upálili sme prívod od dodávateľa a asi 4 m sme z kotolne dali nové trubky a pripojili sme sa na pôvodný rozvod. takže ku kotolni patria kotle, bojlery, čerpadlá, regulačné a riadiace jednotky. a časť rozvodu plynu tepla a TÚV.

Za tieto posledné dva slnečné dni som spravil orientačné merania.
Kolektory nám cez tieto dni (celý deň svietilo slnko) dodali eneriu, ktorú som odhadol nasledovne. Na 1 m3 vody šetríme asi 1 m3 plynu. (To je len z dvoch dní je táto hodnota).

Dom bol postavený v roku 1985. Neviem nič bližšie o materiáloch z čoho, nemáme podklady o tom. Vyzerá to na niečo ako Siporex alebo niečo podobné.

Ešte tu dám info o hydraulickej regulácii a našich meraniach ako to šetrí:
- Hydraulická regulácia okolo 7-8%
- termostatické ventily okolo 4-5%
- termostatické merače - najpasívneší prvok celej regulácie okolo 12%
celkom to je 23 - 25%

Psychický nátlak meračov, že si každý zaplatí to čo spotrebuje urobil svoje.

Prepočet som zrušil je tam niekde chyba 25.4.2006 23:48

Už Vás zastihli poplatky v zmysle nového zákona? Tzn. za odpojenie, práce spojené s doregulovaním systému CZT,...?

Ano zaplatili sme okolo 240 000.- Sk ale to bolo podľa dohody za fixnú časť za neodobrané teplo.

Toto by zaujímalo aj mňa, pretože máme v pláne odpojiť sa od kotolne a spraviť si svoju kotolňu. Mám však obavy, že na základe tohto nového zákona (alebo vyhlášky?) to bude komplikované a drahé. Ak s tým má niekto skúsenosti, budem rada, ak poradí. Ja som o tom čítala síce len v novinách, tú novelu ešte nemám preštudovanú, ale asi to nebude jednoduchá záležitosť.

Bolo to zverejnené aj v pravde. Tam to ale bolo už na konkrétnom prípade. Nebolo to až také hrozné, pokiaľ by sa to bralo na návratnosť, behom roka by boli koruny späť, lebo tie fixné náklady sú nenormálne.