taiko
misoft
Síce si nepochopila - ale čo už.
Čo kecal v telke - absolútny nezáujem. Ale ak niekto dáva rozumy z oboru, kde sa "ohrial" pár rokov a hrá sa na "super odborníka" - tak to môže na tých, ktorí si odmakali 20-25-30 rokov vo fachu, ako červené súkno na býka.
Predsa len - viac skúseností má ten, čo odkrútil 20-25-30 rokov niekde v teréne, niekde v útvare, ako ten, čo 15 rokov zohrieval stoličku, popíjal kávičku a prdel pod stoličku.
Predstava, ze skusenosti sa ziskavaju len rokmi, je usmevna. Niekto moze 30 rokov plnit tu istu ulohu a niekto moze mat take nasadenie, zaber a schopnost ucenia, ze za mesiac zabudne viac ako sa ten prvy za 30 rokov naucil. Ci v armade je to inak ? Tam cim starsi, tym automaticky skusenejsi ?
Ty si s tym zovseobecnovanim nedas a nedas pokoj.
Nuž taiko....
Napíšem ti to inak.
Skoro 27 rokov služby mám za sebou. Už niekde Palinko písal o preškoľovaní... ja som to nepotreboval
![Big Grin](https://www.porada.sk/images/smilies/biggrin.gif)
.
Ale k tým rokom.... prichádzali "učení" velitelia s čerstvými diplomami z vojenských škôl - teda "odborne vzdelané persóny" a hneď na veliteľské funkcie. A potom stačilo jedno taktické cvičenie a zistilo sa, že vedia (s prepáčením) HOVNO! Neboli schopní plánovať, neboli schopní sa orientovať v mapách, v taktickej situácii, neboli schopní vydať rozumný bojov rozkaz - robili to za nich ich podriadení, ktorí ani tie školy nemali, ale boli o pár rokov dlhšie na vojne.
Ja tiež som (a to som už písal) začínal ako obyčajný vojak - žiadna akadémia, žiadna vysoká škola - všetko som sa musel za pochodu učiť. A s tým učením sa získavali vedomosti a schopnosti, ktoré ten "vyštudovaný" nemal.
A tak sa stávalo (robili sa tzv. zápočty, zápočtov streľby - tedy praktické zisťovanie pripravenosti veliteľa), že ja - bez vojenského odborného vzdelania - som bol mnohokrát lepší a rýchlejší, než ingelér (a to mal vyššiu funkciu, hodnosť, funkčný plat).
Ovšem bol veliteľ, takže sa hodnotilo komplexne a odmeny dostávali vo väčšine velitelia (teda aj on, čo to HOVNO vedel). A pritom bol na funkcii povedzme rok, väčšiu časť práce za neho vykonali jeho podriadení - on len nariadil - vtedy a vtedy bude to a to hotov a basta (žiaľ, i takého som stretol - preberal po mne funkciu, keď som menil pôsobisko - a keď som sa vrátil ako skúšobný komisár k svojej bývalej jednotke, tak všetci moji bývalí podriadení ma žiadali, aby som sa vrátil, lebo s tým "chu*om" sa nedá vydržať. A pointa celého? O dva roky neskôr bol "vyrazený" z armády, lebo bol neschopný, nesplnil kritéria pri preskúšaní).
Takže ak je niekto u útvaru, nemá možnosť niečo zabudnúť, stále musí riešiť problémy, úlohy. Ale ten čo len na riti v kancli sedí a myslí si, že požral všetku múdrosť sveta - tak TEN nemá morálne právo hodnotiť to, o čom ani šajnu nemá!
Spomínal som svojho kamaráta a bývalého veliteľa - teraz je dosť vysoká funkcia - a na otázku, ako hodnotí ministra - odpoveď znela, že súkromne ho sklamal, ale keďže je jeho minister, musí poslúchať rozkazy.