Kto sa pýta aj sa dozvie. V mojej predniekoľkodňovej výzve bolo trochu duchárčiny, možno preto, aby bola tajomnejšia a naliehavejšia.
Správa či reakcia na ňu bola celkom prozaická. Cez SS. A tak viem, že všetko je v najväčšom porádku. Vždy ma poteší, keď bežný život a veci idú ako majú, žiadne búrky a excesy sa v ňom/nich nekonajú.
Samozrejme, stále sa zaujímam o virtuálne perpetuum mobile, o ktorom už viem, že je to úplná s***čka. Ale aj virtualitu zapĺňajú ľudia z mäsa a kostí so svojimi osudmi, zmámi aj neznámi, a niektorí z nich mi intenzívne vstupovali do života v určitom čase. Na to sa nezabúda. Tak z času načas odsledujem, kam sa to tu posúva. Som z toho potešená alebo rozčúlená? Ani jedno, už nie, som len v obraze. A to je tiež niečo.