jar88
bjuty smis
presne, korela....boris zala...to si trafila
Ja ten článok nemám, viem si prečítať len ten začiatok a tak neviem o čom vlastne je a čo to má spoločné s tým na čo vlastne reagujete.
Slovensko sa vychýlilo z osi civilizačnej normality
Boris Zala
To minútové roztieranie Threemy, tento obsedantný fanatizmus nahnal hlasy avanturistom a demagógom.
Autor je filozof, publicista, politik
Na to, čo sa dnes deje na povolebnom Slovensku, sa dá pozerať tak s plačom, ako aj so smiechom. Nedám sa však zlákať ani tragédiou, ani satirou. Skúsim sa na to pozrieť vecne, aj keď drobným iróniám či občasnej slze sa nevyhnem. A, samozrejme, budú to len čriepky, lebo to samo, čo sa pred našimi očami deje, je neposkladaná mozaika. A prvý postreh je ten, že sa do nejakého zmysluplného obrazu ani nikdy neposkladá.
Zmeska toho najreakčnejšieho, čo si vie európsky priestor vôbec predstaviť: fundamentalistickí katolíci bojujúci proti elementárnym hodnotám osvietenstva, ruka v ruke so skúsenými harcovníkmi slovenského mafiánstva, napojenými na európsku semifašistickú stranícku rodinu, s populistami a demagógmi kalibru, aký Slovensko vo svojej histórii nepoznalo; a to až tak, že ich musí krotiť ortodoxný knižný neoliberál (a aj ten nie ako odchovanec aspoň toho moderného amerického, ale nasledovateľ toho reakčného rakúskeho medzivojnového neoliberalizmu). A napokon diletantizmus, nekvalifikovanosť takých rozmerov, s akými som sa od Novembra´89 nestretol.
[ TIP: Odoberajte nové články v rubrike Voľby 2020 e-mailom. ]
Zostavovateľ vlády Matovič sa hneď s úsvitom novej pozície vytasil s „nápadmi“. (Inak vôbec sa nedivím, celé spektrum honosnej novinárskej obce sugeruje svojím slovníkom slovenskému občanovi predstavu, že politika je o „nápadoch“ a „bavení sa“. Tento slovník bol jednoznačnou predzvesťou, že slovenská politika sa posunie od štátnických riešení k znôžke primitívnych nápadov.)
Ten prvý zaznel hneď, nápad voľného hlasovania v „etických otázkach“, s geniálnym odôvodnením nastupujúceho premiéra: „Veď sme parlamentná demokracia“! Lenže, milý pán dezignovaný, parlamentná demokracia znamená, že výkonná moc pochádza z parlamentu, a nie to, aby sa parlament stal poza chrbát vlády výkonnou mocou (čo navyše hrozí neuveriteľným legislatívnym chaosom).
Ústavná väčšina je to najhoršie lákadlo každej politickej moci, ale dezignovaný po nej túži natoľko, že svoju nastupujúcu vládu hneď od začiatku vystaví tieňu mafiánstva. Tieňu, ktorého sa nezbaví, lebo ak je jedna fotka s echtovným podsvetím, bude ich viac; a navyše viac ako storočná tradícia hovorí, ak ste sa tam raz zošmykli cesta naspäť nie je…
Z tohto uhľa pohľadu je jasné, prečo je pre krstného otca prioritou SIS. Ústavná väčšina vždy láka k zneužitiu a takých pokusov, verte mi, bude veľa: teraz sa dobre počúvajú akoby-rozvážne slová o použití ústavnej väčšiny v boji proti korupcii a posilnení spravodlivosti. Lenže prídu krízové situácie a ústavná väčšina bude poruke na rôzne avantúry a obchody. A Slovensko nemá poistku ani v senáte či v silnom práve veta prezidentky. Varujem. (Tak ako som varoval v roku 2012 v Smere, keď bolo pokušenie vytvoriť ústavnú väčšinu, ale Fico sa rozumne pridal k názoru, že je vždy lepšie prijímať ústavné zákony po dohode s opozíciou, čo zaručuje ich širšiu spoločenskú legitimitu a trvalosť.)
Všimnime si ďalej, čo bolo predmetom koaličných rozhovorov: nie reformný balík pre školstvo a zdravotníctvo, nie nová dynamika ekonomiky a rast miezd a kvality životného prostredia. Nie, ale „schvaľovanie“ investícii nad jeden milión eur útvarom Hodnota za peniaze: do neba volajúci kiks, tento útvar tak môže odporúčať, schvaľuje minister alebo vláda! A potom nejaký 10 miliónový balík pre investigatívnu žurnalistiku (ktorý, správne, seriózne média hneď odmietli).
To je obraz lídrov novej koalície. Znôška „nápadov“, ktoré sú okrajovými ba nepodstatnými tak z národohospodárskeho, ako aj sociálneho pohľadu. A potom dezignovaný vtiahne celú garnitúru tvoriacej sa vlády do ekonomickej diskusie o 25-tisícoch nájomných bytov, narýchlo zvolá poradu expertov, z ktorej napokon predkladateľ frivolne uzavrie, ale však je jedno či ich bude tisíc alebo viac, o zem sa hádzať nebudem (veď načo, budem predsedom parlamentu a mám pod kontrolou SIS).
Vôbec netvrdím, že Slovensko je jedinou európskou krajinou, ktorá sa vychýlila z osi civilizačnej normality. Talianom sa to nedávno prihodilo tiež: koalícia komedianta Beppe Grilla (s veľmi podobným štýlom politiky ako Matovič) s ultrapravičiarom Mateom Salvinim (partner Borisa Kollára) na čas „vychýlila“ Taliansko tiež. Lenže náš dezignovaný nemá ani múdrosť Beppe Grilla, ktorý seba posunul do úzadia a za predsedu vlády navrhol uznávaného odborníka Guisepe Conteho. Ten sa šikovne zbavil reakčného Salviniho a novou koalíciou so stredoľavými demokratmi vrátil Taliansko na normálnu civilizačnú os.
Civilizačná os nie je vychyľovanie vlády doprava či doľava, ale štruktúra demokratickej moci, ktorá zabraňuje chaosu, avantúram, nevypočítateľným experimentom, a teda „nápadom“ a „baveniu sa“, na ktoré slovenskí novinári redukovali celé umenie a zodpovednosť politiky.
Slovensko sa vyklonilo z normálnej civilizačnej osi. S touto tendenciou som inak rátal, bol som však presvedčený, že PS/Spolu a čiastočne aj Za ľudí budú gravitačnou silou, ktorá udrží krajinu v „normáli“. Nestalo sa tak. Prečo? To je otázka, na ktorú treba hľadať odpoveď.
Viem, že za nasledujúce slová zožnem tvrdú kritiku, ale diskusiu treba spustiť aj o tých, ktorí sú nepochybne najväčší kritici, ale sami kritiku málo znesú a pramálo berú do úvahy. Naša obec novinárska. Presne v tej miere, do akej bolo pravdivé, že Fico svojou protimigrantskou rétorikou v minulých voľbách nahnal hlasy kotlebovcom, presne v tomto zmysle možno tvrdiť, že obsedantné a hysterické roztieranie kočneriády priam v podobe reality šou, to minútové roztieranie Threemy a bezprecedentné zhadzovanie každého, kto len s Kočnerom zdieľal ten istý dýchací priestor (samozrejme, s výnimkou tých z „demokratickej opozície“, ako médiá označovali také isté kreatúry, aké boli predmetom neúprosnej kritiky, pokiaľ patrili k vládnej koalícii).
Tak tento obsedantný fanatizmus nahnal hlasy avanturistom a demagógom a potopil PS/Spolu aj Za ľudí. Lebo potom svojím tónom, horúčkovitosťou a zúfaleckým škandalizovaním a prihlúplym presvedčením, že to poškodí iba Smeru, zatlačil do úzadia všetky triezve, racionálne a uskutočniteľné riešenia. A vytiahol do popredia demagogické výkriky protikorupčného hrdinu (čo sa nebojí chodiť od Bonaparte po Nice), a ktorý všetkým sľúbil basu – veď bojujeme za právny štát a tak rozhodovať kto do basy patrí a kto nie, bude predsa víťaz! Metaforické prerieknutie nebohého Paľa Pašku, vyhraj voľby a môžeš všetko, sa mení na krutú realitu.