len aby si to tu neprečítal tvoj šéf ....

V dnešnom vydaní denníka SME som si prečítala článok - Maturitný škandál ide pred súd, v ktorom riaditeľ školy SPŠ dopravnej vo Zvolene obviňuje učiteľku nemčiny-p.Trvalcovú z napomáhania študentom pri fašovaní maturitných prác. p.Trvalcová bola mojou triednou na uvedenej škole, kde nastúpila po materskej dovolenke a boli sme jej prvá trieda.Ako Učiteľka aj ako Človek bola vynikajúca, občas trochu prísna, ale za svojimi žiakmi si vždy stála a snažila sa pomôcť, ale pochybujem že takým spôsobom ktorý opisuje riaditeľ školy Frič, ktorý v tom čase keď som navštevovala školu robil telocvikára a bol triednym vedľajšej triedy, kde som poznala dosť žiakov aj ich názor na neho.
Manžel mojej triednej učiteľky, ktorý na tejto škole tiež vyučuje sa nebojí otvorene poukázať na problémy v škole a riaditeľ Frič svoju averziu voči nemu rieši takýmto primitívnym spôsobom a vyhodí ju zo školy .Môj názor je že človek ktorý nespácha žiadny podvod, nemá problém svoju nevinu obhájiť a brániť sa pred súdom. V každom prípade jej držím palce nech to dobre dopadne.

Mňa dnes potešila aspoň na chvíľu s nádhernými vločkami perinbabka len škoda, že sa hneď roztopili, pri tej kráse som aj zabudla na všetky nepríjemnosti, ktoré sa mi dnes stali.

...veeľmi ma rozčúlil prístup majsterky odborného výcviku......počas včerajšieho praktického výcviku zobrala môjmu synovi mobil. Nielenže mu ho po zvonení nevrátila, ale odmietla tak aj dnes urobiť......syn má 16 rokov a denne cestuje do školy vlakom do krajského mesta. Chápem že ju vytočil, ale na takýto zásah nemá právo... mj syn má mobil najmä preto, aby ma v prípade problému mohol okamžite kontaktovať......ako riešiť túto situáciu??

Ma napadá.. zaručiť sa majsterke samozrejme so stanovením dôsledkov v prípade opakovania situácie.?

...prešla som dnes už asi tromi štádiami v tomto duchu... len mám obavy že sa mi to vráti denne na synovi... aj ten včerajší "zásah" dedukujem že je v dôsledku môjho telefonátu /na jej požiadanie som volala/...z ktorého vycítila, že si viem syna zastať...

mozno sa treba vzit aj do jej situacie, nemaju na deti ziaden dosah, zo strany deti je to niekedy uplna ignoracia. neviem si predstavit co by som robila, keby mi som bola ucitelka, alebo majsterka a zacalo by sa mi 10 deti hrat s mobil.tel., aj deti by mali vediet co je to zodpovednost. my sme sa dohodli na rodicovskom zdruzenie, ze deti mozu nosi MT, ale cez vyucovanie musia byt vypnute, pokial tak nebude moze ucitel odobrat mobil a vratit ho po vyucovani, ak sa to zopakuje tak to oznami rodicom, lebo ten pedagog fakt nema pravo ho zobrat, ale nema fakt co ine urobit. ignorovat to? akceptovat? neviem. niekedy sa posielali listocky a to nebol problem. a niekedy deti chodili do skoly mimo svojho bydliska a neboli telefony a tiez to nejak tym rodicom nevadilo, ze ich nekontroluju.. o par rokov budeme mat v sebe cipy a budeme sa kontrolovat cez web. alebo nas bude kontrolovat kto chce, to uz len bude parada...

...vžiť sa do jej situácie môžem ozaj iba skúsiť...keby mu ho vrátila po vyučovaní a dala výstrahu, alebo čokoľvek - neprotestujem...a tiež nepatrím medzi rodičov, ktorí sú presvedčení, že práve ich dieťa je anjel... ...a môžeš mi veriť, že aj to "niekedy" mám za sebou / 31 a 2x 28 ročné deti už mám/...dokážem však aj posúdiť rozdiel "reálneho" nebezpečia... ale o tomto by sme ozaj mohli nadlho......nie som upípaná mamina...len ma fascinujú pozície, do ktorých sa poniektorí ľudia pasujú...

tak potom by si mala ist za nou osobne, alebo to riesit na rodicku, neviem ako inac sa to da riesit. v takychto veciach treba mat jasno, ujasnit by si to mali rodicia s ucitelmi a na zaklade toho, kedze doba sa meni, mali by taketo veci byt v skolskom poriadku, ktory maju decka respektovat. ked su urcene pravidla je jednoduchsie riesit situacie aj z pohladu rodica a aj z pohladu pedagoga.

...len niektorí na dosť významných miestach to ťažšie prijímajú...... kedysi dávno som staršiemu synovi na poznámku učiteľky - že sa bil - odpísala, že aj ja som ho zbila... obdobný názor už roky mám na poznámky tipu - vyrušoval na vyučovaní... aj doma či v práci...je len na mne ako zamestnám, či zaujmem ......osobná komunikácia asi nie je teraz to najvhodnejšie riešenie... táto dáma má tendenciu ešte aj rodičov stavať do pozoru... a nato som už ozaj veľká......o.i. nepovažovala za potrebné ma o tejto skutočnosti informovať ani žiadnym zápisom do debilníčka...je to "uhlie" pohľadu, ale nie celkom fér... ...zvažujem mailom informovať zástupcu školy...

Dnes som sľúbila priateľom telefonicky, že sa pokúsim dostať na net a na Poradu, pozdravujem všetkých priateľov, aj tých, ktorí to na 19,00 hod. nestihli. Posielam síce boľavé a ešte trochu smutné pozdravy, ale už sa viem aj usmievať cez slzy. Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí ma nenechali ani v prvej nemocnici samú s myšlienkami boľavými, a to Majku Melnick, Simonku , -Simonab, Dášku Ďurišovú,Elenku Navrátilovú, Simonkinmu manželovi za psychickú odbornú poradu a samozrejme Lenke-Lenkak za denné telefonáty. Neviem svoju vďaku inak vyjadriť, len veľkým ĎAKUJEM!

Plavčík ďakujem, tieto slová presvedčia o nutnosti pokračovať v boji každý deň, každé nové ráno, oplatí sa vstávať a privítať deň aj cez slzy, veď keď si ich utriem a použijem krém, tak to slnko ani nezbadá.
Ďakujem Ti za toto :
Zhoď svoje starosti

Kde bolo tam bolo, bol jeden dedko, ktorý mal starého somára. Somár jeden deň padol do studne. Chudák cele hodiny zúfalo plakal a dedko sa snažil niečo vymyslieť, aby ho odtiaľ dostal. Nakoniec sa rozhodol, že somár je už aj tak starý a studňu chcel aj tak zakopať a tak nebude ďalej rozmýšľať nad nejakým riešením, ako ho dostať von. Zavolal na pomoc susedov, aby mu pomohli. Každý sa chopil lopaty a začali hádzať hlinu do studne. Starý somár pochopil, čo sa deje a začal hrozne nariekať. Na prekvapenie každého sa po nejakom čase ukľudnil. Po niekoľkých lopatách nahádzanej hliny dedko nakukol do studne. Prekvapene videl, že somár po každej lopate hliny robí niečo fantastické. Otriasa zo seba hlinu a vždy ju zadupe pod seba a tak sa dostáva vždy vyššie a vyššie. Dedko a susedia ďalej hádzali hlinu, a somár sa otriasal a dostaval sa vždy vyššie. Každý sa len udivene pozeral, keď somár vykročil zo studne a šťastne odkráčal. Život na nás bude vždy hádzať rôzne smeti a hlinu. Trik ako sa dostať zo studne je, zo všetkého sa otriasť a urobiť krok hore. Každý problém je len určitá možnosť/príležitosť urobiť krok ďalej. Z každého problému je nejaké východisko, kým to nevzdáš a nezastavíš sa. Spomeň si na tento príbeh, keď bude ťažko.

A nech Ťa Boh sprevádza s čistými myšlienkami celý život.
Škoda,, že som tu nestihla počas môjho povoleného pobytu tých, ktorí mi to sľúbili...

Vlastička, teším sa, že Ťa vidím. My sme tu s tebou stále. Občas si len odskočíme. Držím palce, všetky do jedného.

Vlastička, aj tí čo nestihli, určite myslia na Teba.
Cmuk.

A praju Ti, aby si sa tychto debat mohla co najskor zucastnovat uz uzdravena a v dobrej pohode.

Ďakujem, cítila som energiu pozitívnu, ale nedá mi, aby som nespomenula aj tú, ktorá bola v mojej téme a tlačila ma k zemi ako balvan....Misomiso - viem, mám takmer 60 rokov, povieš si, čo ešte ženská chceš od života. veď si už musela zažiť aj pekné aj menej pekné chvíle...Ale vedz, to, s čím som sa každý deň prebúdzala a zaspávala boli tvoje slová. Veľmi ma ranili, neviem, možno to bol tvoj úmysel, možno som zbytočne plakala nad ich obsahom, alebo si človek, ktorý mám radosť z utrpenia a bolesti a poteší ho keď niekomu povie, myslí na smrť, nie na život! Memento mori je vo mne, ale vždy budem dúfať, že sa zajtra zobudím a budú tu moje deti, vnuci, priatelia, slnko, a...
Tieto tvoje slová nie sú Memento mori, je to večná tma. A ver mi Misoso, že ja Ti ju nikdy neželám ani vtedy, keď budeš v mojom veku. Želám Ti za toto všetko veľa zdravia a ľúb ľudí, ktorí ti dávajú to najkrajšie - lásku.
a toto:
Preco bez hviezd? Smrt je pre cloveka rovnako prirodzenym milnikom v zivote, ako porod. Ani embryu sa nechce von z matkinho brucha, pretoze tam ma pocit bezpecia, ma tam vsetko zabezpecene a zrazu ma toto vsetko opustit, a vojst do uplne ineho prostredia, ktore nepozna. Neskor si toto nove prostredie postupne oblubi a opat sa mu nechce ist dalej, pretoze presne nevie, kam ide.

Myslis, ze keby si bola postavena pred alternativu umriet o 20 rokov, ze by sa Ti potom umieralo lahsie? Mozem Ti to povedat s istotou - nie, bolo by to to iste. Pre kazdeho je odchod z tohto sveta tazky, to plati aj o veriacich ludoch, ktori vedia, kam idu, pretoze predsa-len musia opustit (na nejaky cas) svojich blizkych a vsetko, co tu vybudovali.

Ja na Tvojom mieste by som skusil uvazovat nad tym, kolko sikovnych a pracovitych ludi vobec nemalo sancu dozit sa veku, ktoreho si sa dozila Ty. Napr. moja sestra zomrela, ked mala 16. Mnohi moji mladsi spoluziaci uz su davo po smrti (ja mam 43) Tym padom ja musim byt bohu vdacny bohu za kazdy den, co mi doprial, mozno uz zajtra nebudem na tomto svete. Myslim, ze to, ze sme na svete iba chvilu treba brat ako holy fakt a plati to robnako pre vsetkych, nie iba tych, ktori maju rakovinu (ja sa mozem dnes vecer zabit v aute).

Myslim ze Tvojim momentalnym nestastim nie je to, ze tu mozno uz nebudes s nami dlho, ale to, ze to vies. A predovsetkym tiez to, ze Ta caka mozno dost utrpenia (ktore bohuzail k zivotu tiez patri, ci chceme alebo nie). Prajem Ti vela sil, nezavisle na tom, ci svoj boj z chorobou (na chvilu) vyhras, alebo nie. To "na chvilu" nepisem z nejakeho cynizmu, ale preto, ze aj keby si sa uplne vyliecila a zomrela hoci o 25 rokov na nieco celkom ine, bolo by to "o chvilu", ak by si sa na to spatne pozerala. Ja sam si pamatam, ako kedysi pre mna bolo 20 rokov vecnost. Narodil som sa v r. 64 a ked sme sa ucili v skole o 2. svet. vojne, tak to bolo pre mna ako pre 150 rokmi. Teraz sa mi zda, ze Nezna revolucia bola vcera. Pre moje deti to je ako pred 150 rokmi... Vnimanie casu je relativne a velmi zalezi, ci sa na to iste obdobie (napr. 20 rokov) pozeras "zpredu" alebo "zozadu". Preto hovorim, ze ak by mi dnes niekto povedal: "Miso, mal si sa zabit dnes v aute - ale davam ti este 20 rokov" - tak som sice stastny ako blcha, ale o tych 20 rokov nebude pre mna odchod z tohto sveta o nic lahsi, ako by bol dnes.

Ja som necital uplne vsetky prispevky, na tuto temu. No zarazilo ma, ze vsetci (ktorych som cital) Ti radia iba bojovat, hoci by to bolo krasne, keby sa Ti to podarilo. Ked bol chory moj otec, tiez sme verili v zazrak, on sa snazil bojovat, ale nakoniec sme museli akceptovat realitu. On bol prave z tych, co mal v tychto veciach uplne jasno - hoci nebol veriaci (ja som), nebol materialista, casto filozofoval o zmysle zivota a jeho mieste na svete, o zivote, smrti a pod. Napriek tomu, bolo na nom vidiet, ze by sa bol rad dozil pravnucat. Vedel ale, ze tak to musi byt a je to tak prirozdene. Aj z tej najlepsej party sa musime raz pobrat domov - teda tam, odkial sme prisli.

Dlho som rozmyslal, ci tu tento prispevok napisem. V podstate netrufol by som si to, keby som nemal nick aj tak uz "kontaminovany" vyslovovanim aj inch - zda sa ze v prostredi Porady - kontroverznych nazorov. Verim, ze moj prispevok Ti nepritazi v Tvojom nelahkom udele vyrovnat sa s tym, s cim sa budeme musiet skor ci neskor vyrovat vsetci. Ja som presvedceny, ze aj noc moze byt krasna a nakoniec uvidis, ze vobec nie je bez hviezd.

No vidíš, možno si nechcel ani dosiahnuť to, čo si dosiahol, ublížiť jednej chorej žene, ktorá nikdy neželala nikomu nič zlé, ani tebe. Buď šťastný.

Milí priatelia, nestihla som v krátkom čase odpísať a poďakovať všetkým, čas, ktorý mi určili sestričky a lekári končí, som im nesmierne vďačná, ešte raz všetkým za krásu vďaka, a ostatné som napísala v predošlom príspevku.
Bozkávam všetkých a prajem účtovanie bez chýb, prajem Vám všetkým stretávať len a len tých správnych ľudí a som presvedčená, že sa tu vrátim síce prepchatá liečivami, ale vrátim.
Vyšné Hágy sú krásne zasnežené, ale radšej by som tu bola so sánkami.
Mám Vás veľmi rada.
Vaša Vlasta

My si tu na Teba počkáme, a zase sa budeme stretávať, dávať si pokecy, rady, a rozdávať kus úsmevu. Teším sa na naše stretnutie, aj osobné, nebude prvé a ani posledné. A určite nie som sama.

Vlastička, aj sánky budú... ale ešte sme nespustili akciu mentos cola... a ja sa teším... veľmi.

Vlasticka, pomyslli si, ze Pan Boh ma vo svojej zahrade vselijake zvieratka. Neber si k srdcu tych, ktori Ta, mozno nevedomky, rania, ale nech Ta hreje pomyslenie, ze nas je vela, ktori na Teba myslime a prajeme Ti len dobre, modlime sa k Bohu, aby Ti doprial co najskor byt v pohode. Uz sa na Tvoje mudre rady vsetci tesime.