Zimama (Čím viac o tom píšem, tým viac sa zamotávam..) – ako je to vlastne v rámci pružného PČ: čo sa mi uzná ako výkon práce, keď „povinný“ PČ máme od 9.00 do 14.00 – to mi zamestná-vateľ uzná len tých 5 hodín alebo priemernú dĺžku pracovnej zmeny, t.j. u nás 7:30? V rámci mojej profesie chodím napr. na výcviky (vzdelávacie), kde sa skutočne pracuje napr. 10 hodín denne – náš zamestnávateľ to robí tak, že ak je na pozvánke napísané, že dajmetomu 6-dňová „akcia“ predstavuje 50 výcvikových hodín, tak nám ako výkon práce uzná tých 50 hodín + k tomu cestu tam a naspäť (ale len po už spomínané „vystúpenie z vlaku“) – môže to tak byť? Neporušuje nejaký zákon, ak nám do pracovného času uzná aj cestovanie tam a späť? Je to na jeho „dobrej vôli“ a na dohode so zamestnancom? (V rámci pružného PČ nevidím ja osobne problém, ak nasledujúce pracovné dni do konca mesiaca odrobím napr. len po 5 hodín denne, tak, aby som splnila „mesačný fond“, alebo si môžem zobrať súkromnú priepustku, takže nemusí ísť o žiadne nadčasy.)
Toto je už príliš špekulatívne a komplikovaná otázka, na ktorú sa nedá odpovedať pár vetami. V zásade by som povedal, že treba vtedy posúdiť, koľko hodín práce v ktorý deň zamestnanec vykonal, resp. koľko hodín to školenie trvalo a podľa toho môže zamestnávateľ uznať, že zamestnanec "pracoval" počas PC nadčasy.
Ak je vo firme pružný prac. čas, tak ak si celý deň na PC, tak sa to počíta, ako keby si odpracovala v ten deň celú prac. dobu, t.j. tých 8 hodín, nie len pevný prac. čas.
Ako to vyrieši zamestnávateľ je na jeho rozhodnutí, či dohode so zamestnancom. Môže mu preplatiť nadčasy alebo poskytnúť náhradné voľno.
Zimama Vie mi niekto skúsený odpovedať? Ak áno, poprosila by som o presné číslo zákona + paragraf + odsek, aby som mala čím presne argumentovať... Stačí potom resp. treba zakotviť tieto veci do internej smernice?
Väčšinu z toho nájdeš v zákone č. 283/2002 o cest. náhradách. Jeden paragraf ohľadne prac. času a času stráveného na prac. ceste som ti už uviedol.
Čo sa týka začiatku a konca PC, tak to je § 3 ods. 1, ktorý hovorí za všetko:
(1) Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.
Do internej smernice je možné dať čokoľvek, čo neodporuje ustanoveniam najmä zákona o cest. náhradách.