Antonio, keď som ja pred vyše rokom objavila Poradu a zistila, akí ľudia sem chodia, mala som pocit, že som našla jednu obrovskú rodinu. Mnohých poraďákov poznám už osobne a keď sa stretneme, vždy si máme čo povedať. Keď sem budeš chodiť dlhšie, zistíš, že je tu strašne veľa ľudí, ktorí dobrovoľne, zadarmo a ochotne si navzájom pomáhajú, poradia si, povzbudia sa. Je to predovšetkým stránka o účtovníctve, daniach, podnikaní, ale v jednom príspevku napísala Danilka (jedna veľmi múdra Poraďáčka), že tak ako kolegovia v jednej kancelárii sa navzájom aj zasmejú, aj sa zdôveria s problémami, deje sa to aj tu. Pokiaľ je člen tejto stránky slušný - mali sme tu aj zopár exotov - vždy tu nájde pomocnú ruku. A v hocijakom probléme. Keď sa tu rozkukáš, možno zistíš, že sú tu otázky, ktoré vieš zodpovedať práve Ty. A pomôžeš tým niekomu, kto bude rád, že našiel dobrého človeka. O tomto je naša porada. Ja si už bez Porady neviem predstaviť ani deň, ale takýchto závislákov je nás tu viac než dosť.
A teraz jedna rypácka otázka: Včera bola nedeľa, takmer na celom Slovensku nádherne padal sniežik. Bol si na prechádzke? Pozrel si si pozorne tie krásne snehové vločky? Ešte nie????? Tak už aj to naprav. A zajtra choď po meste s otvorenými očami a zámerne si všímaj čo najviac vecí okolo seba. Pozri sa na strom, ktorý je pokrytý snehom. Pozri sa na decká, ako sa guľujú. A ak bývaš v meste, kde je len čľapkanica, pozeraj, ako krásne vyzerajú kvapky dažďa vo svetle uličných lámp. Aj to je súčasť psychoterapie, takej Tvojej, súkromnej, ktorú môžeš robiť sám na sebe. Hľadaj vo všetkom, čo vidíš okolo seba niečo krásne. Vždy, ale skutočne vždy, sa dá niečo krásne nájsť. A skús sa zaprieť a povedať si, že aspoň jeden deň nebudeš svojej bývalej láske vyvolávať, nenapíšeš jej žiadnu SMS a nebudeš ju vyhľadávať. Môžeš mať pocit, že Ti ublížila, to my nevieme posúdiť. Ale musíš sa začať zbavovať závislosti na nej. Je to ako s fajčiarmi - aj tí musia sami so sebou veľmi bojovať, ak chcú prestať fajčiť. A aj jeden deň bez cigariet - v Tvojom prípade bez bývalej lásky - je víťazstvo. Potom pribudne ďalší, a zase ďalší... Medzitým sa budeš pozorne pozerať okolo seba a všímať si tú krásu okolo seba. Neboj sa, dokážeš to.

Milý António, je normálne, že si hlboko sklamaný aj to, že máš zlosť, keď sa tvoja priateľka takto zachovala. Ale všetko toto, čo si takto kruto zažil by ťa malo do ďalšieho života posilniť. Skús sa s tým pomaly zmieriť a nejatriť rany. Proste to je život a nie vždy je ružový. MUSÍŠ nájsť zmysel svojho života a neupínať sa k niečomu, čo sa už nikdy nevráti. Skús si predstaviť
ako by to bolo, keby sa k tebe vrátila, dokázal by si na 100% zabudnúť, čo ti urobila? Myslíš si, že by to bol ideálny vzťah aj tak? Predstav si, roztrhnutý papier. Skús ho zlepiť tak, aby to nebolo vidno. António, skutočný život ťa ešte len čaká, tak nepremárni šancu a choď s otvorenými očami. Všímaj si ľudí vôkol seba, pozeraj ako sa správajú, ako sa majú. Ver mi, zistíš, že každý má svoje trápenie, niekto väčšie, niekto menšie, len je rozdiel v tom aký postoj k tomu človek zaujme a ako to zvládne prekonať. António u teba to trvá už dosť dlho na to, aby sa pozbieral a išiel ďalej svojou cestou. Minulosť nechaj zapadnúť prachom a myslí na to, čo chceš v živote dosiahnuť. Isto chceš super ženičku /samozrejme ani jedna nie sme bez chyby, ale sme ľudia/, ale prosím ťa, ak budeš stále hľadať iba to, čo si mal niekedy, nikdy nebudeš šťastný, lebo takáto osoba už jednoducho neexistuje, verím, že existuje ešte lepšia práve ku tebe, ktorá ti naozaj dá svoje srdiečko, ale ty, iba ty ju musíš nájsť. Nikto iný to za teba neurobí. Základom je, aby si si stanovil cieľ - zmysel tvojho života, lebo teraz si myslím s tvojho rozprávania, že ho nemáš a stále sa vraciaš iba do minulosti. Viem, píšem to tu dosť tvrdo, ale, ak by som mala tú silu tak by som ťa veľmi, veľmi chcela presvedčiť, že je to tak. A ak by som ťa týmito slovami mala prebrať, tak ti ich budem písať každý deň. Teraz ti život uteká pomedzi prsty, lebo ty ho vlastne nežiješ, iba si tak existuješ. Jednoducho si tu a možno ani sám nevieš prečo.

antonio
ja viem,že si presvedčený o tom že teraz som veľmi múdra a že si všetko predstavujem ľahko,ale nedá mi aby som ti nenápísala s tým najlepším úmyslom,vieš keby som pred 22 rokmi vedela čo ma čaká s mojim manželom asi by som z toho vzťahu vycúvala kade ľahšie, ale osud to zariadil ináč
v konečnom dôsledku som sa dožila toho,že po 19 rokoch sa začal liečiť a je z neho úplne iní človek,ktorý mi už teraz naozaj stojí zato aby som pri ňom stála
bála sa oňho je to predsa otec mojich detí a potrebuje moju pomoc. Chcem povedať že naozaj veľmi ťažko sa rozhoduje pod tlakom a hlavne keď sa obávaš o svoj život. Prepáč ale dokážem pochopiť aj tvoju bývalú.
Na druhej strane som to zobrala ako obrovskú škúšku v živote, ktorú som dúfam zvládla nehovorím že je všetko super ale všetko záleží z uhla pohľadu
všetko čo sa stane beriem ako skúšku a vždy rozmýšľam nad tým prečo ?
určite sa veci nedejú len tak všetko nám slúži nato aby sme sa posunuli ďalej
aby sme duchovne povyrástli
Prepáč , ale ja to cítim takto píš, píš ak treba poplač si a vykrič sa nemyslím tým na niekoho
Anika

Ahoj antonio,
spravne si pochopil, som psychiater. Tvoja psychiatricka podla mna postupuje správne. Urobil by som to isté. Dalej uz vieš ako postupovať čo sa týka antidepresív /je možné dávku ešte zvýšiť, ak nedostatočný efekt, zmena ... atď kým sa nenájde to najsprávnejšie antidepresívum/. Chcem však ešte raz zdorazniť moj názor- psychoterapia može byť u teba klúčová. Treba skombinovať lieky a psychoterapiu. Toto forum Ti poskytlo mohutnú oporu. A skutočne je to niečo výnimočné, v tomto svete, kde sa každý ponáhľa a myslí len na seba. Tato popora možno stačí a bude stačiť, aby si sa dostal z depresie.
Myslím si však, aby si pochopil hlbšie súvislosti, čo sa stalo s Vaším vzťahom, musíš si ho analyzovať- najlepšie v terapii. Človek je sám sebe často zaslepený /najmä v láske/ a terapeut mu pomôže citlivo a pomaly odkryť veci bežnému pohladu skryté. Neboj sa toho. Može to mať význam napr. už len v tom aby si sa v novom vzťahu nepopálil rovnako.
Rozumiem tomu, že si ranený, také niečo bolí, a bolí to dlho. Nechcel by som to zažiť, i ked aspon raz to zažije skoro každý, možno nie tak "drasticky" ako blesk z jasného neba, a nie po takej dlhej dobe vzťahu.Nechcel by som však zažiť ani to, čo teraz zažíva Tvoja priatelka. Po niekolkých mesiacoch jej pišeš v zúrivosti smsky a vyhladavaš ju, aj ked ona to nechce a vieš že by si nemal /citujem Tvoj príspevok/. Može sa cítiť dokonca ohrozovaná a može to byť jeden z hlavných dovodov, prečo sa nechce rozprávať. Zas však len nepodložené hypotezy.
V psychoterapii je priamy kontakt, praca s emociami, pružnosť, dovera. Odvaž sa a pusti sa do toho. S liekmi si sa pohol a psychiatricka zmenila davku. Urob to aj so psychoterapiou. Ak mas zabrany obavy - poziciam si jednu vetu z ludmilinho brilantneho príspevku o psychoterapii- je lepsie urobit "skok do studenej vody" - obrazne, a viac doverovat terapeutickemu procesu, prijat ho a v tomto sa zlepsit krok za krokom.

Drzim Ti palce.

Antonio, všetci napäto čakáme na informácie, ako sa Ti darí. To vieš, my "závisláci na Porade" sme tu denne. Ak sa potrebuješ vyplakať, sem s tým. Máš tu kopec názorov, veľa ľudí Ti drží palce.

Ahoj Antonio, dnes som našla túto diskusiu ale priznám sa som v práci čítala som rýchlo. Niekde už bolo písané, že keď si prečítaš diskusiu o panickej poruche tak sa tam riešia podobné problémy. Tým, že som potrebovala a chcela riešiť svoj problém tak som dala na radu kamarátky (po dlhom prehováraní) aby som začala chodiť k terapeutovi a dodnes som jej za to srdečne vďačná. V spolupráci so svojou psychiatričkou a klinickým psychológom som urobila veľký krok v pred a neľutujem to. Ako som písala v spomínanej diskusii chodila som tam cca.3 roky 2 x 2 hod. týždenne.
Ak by si mal záujem môžem ti poskytnúť kontakt - je to v Bratislave v Ružinove, samozrejme aj ostatným ktorý uvažujú nad takýmto riešením.
Na začiatku som mala dojem, že to nemá žiadny význam ale to máš ako lieky ani tie hneď nezaberú.

Pekný deň všetkým.

Atonio,
obdivujem Ťa, že dokážeš o svojej depresii takto otvorene diskutovať a dať svoje pocity na verejnosť. A ešte viac Ťa obdivujem, že si dokázal ísť k lekárovi a liečiť sa. To dokáže málo chlapov, pokladajú to za slabosť a za hanbu. Môj EX to nedokázal, utápal svoje bolesti v alkohole a prišiel o všetko. Je z neho duševná aj telesná troska. Viem presne čo prežívaš. Sama som to prežila, roky som bola na liekoch. Tá bolesť sa nedá opísať, ja tvrdím, že nič tak strašne nebolí ako duša. Držím Ti palec, aby si vytrval v liečení. Mne veľmi pomohla moja záľuba, okrem mojich priateľov. Ak máš nejakú, tak sa jej naplno venuj, rozvíjaj ju. Dievčatá Ti tu dali kopec naozaj dobrých rád. Čítaj si to často, skús podľa nich žiť, cielene vyhľadávaj pekné, pozitívne veci. A keď sa Ti bude žiadať, tak aj plač !!! Naozaj to pomáha.
Si veľmi mladý, ja som dosť stará štruktúra. Na to, že v živote je stráááášne veľa kráááááásnych vecí som prišla až v štyridsiatke. Stratila som veľa času, veľa energie a aj kus zdravia len preto, že som ľúbila nesprávneho človeka. Neurob tú istú chybu! Každý máme niekde polovicu svojej duše, tá Tvoja možno chodí okolo Teba a Ty ju nevidíš. Asi na to ešte nie je správny čas. Lebo všetko má svoj čas a veci sa dejú tak ako majú... Ja verím, že každý človek dostane rovnaký prídel šťastia aj utrpenia. Mňa to utrpenie neuveriteľne posilnilo a naučilo ma vážiť si všetky malé šťastíčka. Ak si teraz na dne, to znamená, že už nemáš kam klesnúť! Už môžeš len stúpať! Ale musíš sa najprv odraziť!!!

Všetci sme anjeli s jedným krídlom.
Aby sme mohli lietať, musíme sa objať...

Antonio,
O čo Ti ide?
Chceš naozaj pozitívnu zmenu v Tvojom živote (myslení)?
Alebo sa chceš iba ľutovať a oplakávať negatívne skúsenosti?
Čo očakávaš od poraďákov?
Čo chceš momentálne najviac?
Čo chceš robiť, keď Ti bude lepšie?
Čo Ti v tom bráni (konkrétne)?
Aké Tvoje zlé zvyky Ťa držia v zlej nálade?
Chceš na tom niečo zmeniť?
Kedy a ako si myslíš, že by si ich mohol zmeniť?
Mne môžeš ale nemusíš odpovedať na tieto otázky. Sebe by si ale určite mal.

Ty sám sa poznáš najlepšie (keď niekto povie že nie, tak iba preto že sa sám sebe nevenuje)Ty to musíš vedieť. Psychológ keď Ťa prvý krát uvidí, tak o Tebe nevie nič. Len vďaka tomu čo mu sám od seba Ty povieš, alebo na čo sa Ťa spýta, len vďaka tomu Ťa "spozná". Ale to spoznanie môže byť podľa mňa často milné. Či už kvôli zamlčaným, zabudnutým, inak podaným skutočnostiam, alebo kvôli zlému pochopeniu pána psychológa. Keď niekto chce úprimne a konštruktívne riešiť svoj problém, tak si doma sadne a porozmýšľa nad vecami, nad sebou, nad tým čo chce zmeniť, ako to chce zmeniť a kedy chce začať so zmenou. Pozor na "zajtra" a "potom".

Prežil som v živote už pár "ťažkých" chvíľ a viem, že čím viac sa človek zamýšľa nad tým ako mu niekto ublížil, tým sa viac ľutuje a vidí sa ako chúďa. Podľa mňa to je nebezpečné, lebo v tom niekto môže nájsť také čudné (skryté) potešenie. Vôbec neriešim kto bol vinný - či Ty alebo ona. A Ty by si s tým už tiež mal prestať.

Vedome sa treba začať venovať niečomu, čo toho človeka baví. V čom nachádza potešenie. Niektorí ľudia vedia povedať, že nenachádzajú potešenie v ničom, ale takým by som poradil aby išli napr. do nemocnice pozrieť vážne chorých. Nech si uvedomia, že ten kto má obe nohy, ruky, ten kto vidí, počuje, cíti nádherné vône, vie hovoriť atď. už má dosť na to, aby mal sakra dôvod na radosť a dosť k tomu, aby mohol zmeniť pár "drobností" vo svojom živote.

Život je podľa mňa nádherný dar. Aj keď ho človek prežíva v zlých podmienkach (v utrpení). Aj vtedy si človek môže nájsť tisíc dôvodov na radosť (počul som že židia v koncentrákoch napriek neľudským podmienkam vedeli vtipkovať a vedeli sa smiať). Človek nemá právo len tak ukončiť svoj život. Veď ľudia s oveľa väčšími problémami vedia denno denne bojovať (napriek zlým výhliadkam do budúcnosti) a vedia sa tešiť, že môžu dýchať a smiať sa.

Bastian, na fotke máš klobúk na hlave. Ja ten svoj "pomyselný" teraz pred Tebou snímam z hlavy a ukláňam sa Ti. Si múdry človek.

P.S. A dúfam, že antonio to pochopí tak, ako ja. Radil si mu ako "chlap chlapovi".

Antonio, veď ty si úspešný muž: si mladý, zdravý, so sľubne začínajúcou kariérou. Prečo si to preboha nepriznáš? Je to predsa tak!

Tvoja priateľka sa rozhodla skoncovať so stereotypom, ktorý jej možno prestal vyhovovať - si z toho nešťastný ty. A ak by sa ona rozhodla zotrvať vo vzťahu - bola by nešťastná zase ona.
Nech sa na to pozrieme z ktorejkoľvek strany je vysoko pravdepodobné, že vy ste si súdení asi neboli - nebuď sebec a pochop to.
Nestačí, ak tebe ten vzťah vyhovoval, keď v ňom ona nebola šťastná.

Váš rozchod ber napríklad ako šancu - šancu na zmenu.
Každá zmena je výzva a každá nová výzva dá človeku zabrať.
Tak zaber, človeče. Máš na úspešnú zmenu všetky predpoklady.

ANTONIO kde SI ?

OZvi sa!

Vidíš koľko dobrých duší tu na teba čaká ?

Bastian, si dosť záhadný, ale vidieť, že sa v ľuďoch a medziľudských vzťahoch vyznáš. To, čo som citovala ma vážne dostalo a úplne s tebou súhlasím. Bohužiaľ človek si to málokedy uvedomí a potom vznikajú problémy tam, kde by ani nemuseli byť. Máš u mňa virtuálny bod.

Ahojte poradaci.

Dakujem vam za vsetky prispevky, ktore ste poslali, vasu snahu podporit ma. Nieco z toho som vedel, nieco som si uvedomil, ale je pomerne tazke sa so vsetkym stotoznit. Momentalne som na liekoch, dost vela spim, co je fajn, lebo nemusim riesit rozne veci, ktore mi chodia hlavou.
Viete, kazdy sa musi s depresiou vysporiadat sam svojim sposobom. Skusim postupovat roznymi smermi (podla rad, ktore ste mi dali), budem robit, co sa da. Len na to potrebujem cas, lebo to nejde zo dna na den. Mam dost stazenu a, dovolim si tvrdit, netradicnu situaciu, ale to teraz nie je podstatne. Snazim sa zit, ako sa da.

Vsetkych vas pozdravujem a dakujem za podporu.

Len Ťa poinformujem - všetci tu už netrpezlivo čakali na Tvoj príspevok.
Držíme Ti palce!

Ahoj Anika.
Poviem Ti, ze keby som vedel, co mozem cakat od byvaleho vztahu, ani donho nevstupim. Je to dost zvlastne, ale s odstupom casu viem, ze v krizovych situacia by moja polovicka nevedela stat pri mne a ako partnerka by zlyhala. Tak ako zlyhala teraz. Nejde o rozchod, ten sa da pochopit. Kazdy ma pravo na rozchod. Lenze urobila to v case, ked MUSI partner stat pri partnerovi. Preto to hodnotim ako sebecke rozhodnutie. Viem, ze po case budem rad, ze to skoncilo.

Je to strasne fajn, ze som si precital takyto odkaz. Normalne ma to potesilo.

Ahoj Fimka.
Mozno som mlady, uspesny, so zacinajucou karierou, ale momentalne som chory a neviem si sa este dopracovat k tomu, aby som si to priznal. Ved aj to pride. Dufam.
Chcem len povedat, ze sebec nie som. Ale ako ona ako partnerka zlyhala. Nepodrzala cloveka v krizovej situacii a navyse sa s nim rozisla. Vies, ked mas na hlave vela problemov a partner o nich vie, musi ta podrzat. Ak o nich zatial nevie, ma ti dat sancu ti o nich povedat. Sancu mi nedala, hoci citila, ze nieco nie je v poriadku. Jednoducho rozsekla vztah a koniec. V tom najhorsom obdobi, a to sa NEROBI.
Ten rozchod ma dost poznacil, najma preto, ze som veril cloveku, ktory ma podrazil v tej najnevhodnejsej chvili. Predpokladam, ze bude dost dlho trvat, kym zacnem niekomu verit.
Vies, a najhorsie na tom je, ze ona sa teraz tvari ako by sa nic nedialo, jednoducho neuznava zodpovednost za moj stav, navyse si po 5 mesiacoch od rozchodu nasla druheho. Toto opat potvrdzuje myslienku, ze keby som bol vedel, co je to za cloveka, nikdy by som do toho vztahu nebol vstupil.

Antonio

Antonio , prosím Ťa , začni už konečne myslieť na seba . Z Tvojich príspevkov cítim , že problémom číslo jedna u Teba je vzťah , ktorý sa rozpadol a preto si na tom tak , ako si

Prosím,prosím pusť to už z hlavy von . Začni si prosím Ťa vážiť seba samého .

Ahoj, ja som také niečo prežívala, keď ma nechal niekto, koho som mala veľmi rada. Vieš ako som sa z toho dostala? Čas a len čas. A aj keď neznášaš slovo pracuj, tak myslím si, že mne pomohlo, že som si kúpila husi a kačky a začala som ich chovať a keď mi nekapali a rástli mala som z toho radosť. Ty máš svoju bývalú podľa môjho názoru zidealizovanú. A aj keby si ju nemal zidealizovanú, tak vlastne nemáš právo v živote povedať, že Ti niečo alebo niekto patrí. Kde si zobral právo povedať že je ničo Tvoje? Keď chce ísť inou cestou ako Ty, tak ju nechaj, nech ide. Aj tak by Vám to spolu figu fungovalo, keď ona Ťa nemá rada. Ty nemôžeš nikoho obmedzovať. Ja si myslím, že som momentálne "nad vecou" čo sa týka vzťahov, ale aj tak bol asi dôležitý v tomto čas. A dobrá kniha v tomto na prečítanie je Karma. A ešte niečo hlavne sa neľutuj, lebo si pritiahneš v živote len ďalšie sklamania, skús sa pozrieť na to z druhej stránky, že keď prežiješ to ťažšie obdobie, potom prídu aj krajšie dni a keď nevydržíš a niečo si spravíš - to svetlo na druhom konci tunela..... tak prídeš o tú šancu prežiť tie krásne obyčajné dni, keď budeš spokojný sám so sebou a nie ako malé decko len aby malo hračku a keď nie, tak sa hodí o zem. S odstupom času možno zhodnotíš, že to že ťa nechala tak to je to najlepšie, čo ťa mohlo v živote stretnúť. Ja som to zažila a ver mi, keď niekoho chceme mať a nemáme, máme sklony toho človeka vidieť akosi ináš, aký v skutočnosti je. Určite ži a kašli na to svetlo.Aj tak nevieš či tam ozaj bude. Čo ak nie? Držím palce.

Ahoj kalkulka.

Vystihla si to. Ano, nezijem, len existujem. A momentalne som stratil zmysel zivota a rypem sa v minulosti. Riesim to vsak ztoho pohladu, ze som sa velmi zmylil v cloveku, ktoremu som veril. A riesim to aj z cisto hypotetickeho hladiska - co by bolo, keby. Viem, ze je to mrhanie casu a energie, pretoze aj tak ma to nikam neposunie, ale musim prejst, ako pisala Eva, z tejto fazy hnevu (lebo v nej stale som a vedel by som toho cloveku utopit v lyzicke vody a vlastne nenavidim) do fazy zmierovania sa. Ja verim, ze ma este v zivote caka toho vela, len teraz si zijem vo svojom uzavretom svete, plnom naivity, hnevu na nu a na cely svet (povedane obrazne), nenavisti. No a ked sa dostanem z toho, tak snad narazim na cloveka, ktory si skutocne zasluzi vztah. Svet nie je ružový, to som sa naučil už dávno, ale isté veci sa nerobia. Písal som o nich vyššie. Rozchod ako taky so mnou nezamaval ako skor to, ze to bolo "skvelo" nacasovane.

Tony