ale aj toto o ľudoch veď človek ktorý prežije peklo z alkohol je iný ako ten čo len popíja..ale prečo nezačať proti tomu bojovať ako spoločnosť lebo chceme aby prežili to peklo aj naše deti ...či to je alkohol alebo drogy atdˇ...aj včera sme mali A-klub a ľudia len pribúdajú a chcú niečo stým robyť..veď to len dalej ide k horšiemu ...a nech nás nezaujíma štát lebo v tomto nespravý nič....

Stat moze z dani vybratych na alkohole urobit vela - osveta v skolach, plati cirkevnych lajdakov, vojakov, policiu. Dnesni rodicia pracuju od rana do vecera na ten isty standard ako pred rokmi, mnohokrat v sobotu, prat, varit, na vychovu im vela casu neostava.

hej, len kto bude tú osvetu robiť, keď budú všetci popíjať, aby bolo na osvetu..

vodu káže víno pije - to tu už raz hádam bolo

Conan X, vážne ma už srdíš. S alkoholom si sa vysporiadal a teda verím, že toto, čo tu potíš pravopisne a štylisticky je manéver na ukážkovú hodnotu postalkoholika. A skĺzol si k absolútnym drístom, lebo všetko k téme bolo napísané. Že nie je alkoholik tvrdí len mladý opilec, ako každý opilec. Matka veľmi dobre vie, čo treba robiť, ak ho už raz vyhodila. A je dospelý, tak na psychiatriu trafí aj sám. Takže suma sumárum, ak sa nepôjde liečiť dobrovoľne, vyhodiť ho z domu ešte raz a otvoriť dvere až vtedy, keď príde prosiť o pomoc na kolenách. A nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Pravdu máš.

Hodila si mi rukavicu, takže ju zodvihnem. Osvetu by mali robiť tí, čo neslopú,/ teda aspoň dúfam/ sedia na dobre platených miestach, majú prísun bubákov z eurofondov ku tomu osvetovému ničnerobeniu určených. Len netuším, či už boli tí osvetári aspoň na Luníku IX, postrehla som tam v ihličkách pobehovať len štátnu tajomníčku MPSVR.

Moja reakcia o osvete bola na Alabutov príspevok, že štát má dosť peňazí na osvetu proti alkoholu práve z alkoholu.

Aj matka Tereza povedala...nevolajte ma na pochod proti vojne, prídem, keď ma zavoláte na pochod za mier. Boj proti niečomu prináša ešte tvrdší zápas. Je to ako začarovaný kruh. To čo nechceš príde vo väčšej sile.

No, niekto musi robit aj odstrasujuci priklad. Ak sa taky nenajde, musi sa vyrobit.

Ja bojujem so svojou chuťou piť a odmietam tých, čo ma volajú na pohárik (a nie je ich málo) a dlhodobo zisťujem, že pijem menej ako keď mi to bolo jedno a nerozmýšľala som nad tým.

Kým som nenašla tento článok, myslela som si, že alkoholizmus je problém jednotlivca - jeho zdravia, zamestnania atď. Ale je toho oveľa viac a oveľa horšie ako jednotlivá nehoda:
http://referaty.atlas.sk/odborne-hum...ti-alkoholikov

Danila, celkom s tebou nesúhlasím. Ja som Conanova manželka, a nie preto, že som jeho žena, tak si ho "zastávam". Píšem toto len zo svojej skúsenosti ako som sa na alkoholizmus pozerala vtedy, keď pil ako manželka a vyčítala som zanedbanú výchovu jeho rodičom, ktorým sa podarilo "vychovať" štyroch alkoholikov a nič s tým nerobili. Prečo? Teraz to už viem, tu to bolo o životnom štýle, "kto nepil bol narušený" ba priam sa mu vysmievali, že mlieko mu udrie na rozum. Priority boli nie vzdelanie, zamestnanie, rodinné zázemie, ale niekde inde. Veľmi ma štvalo, že prvé, keď niekto prišiel, ešte len bol vo dverách, už sa vyťahovalo víno alebo tvrdé. Trvalo mi 10 rokov, kým sa mi podarilo s týmto problémom niečo urobiť. A bol to veľmi radikálny krok. Keď manžel pil, mal hrozne zlú povahu, v tých posledných štádiách, ešte aj o robotu prišiel a mal zdravotné problémy, už sa to nedalo vydržať. Bol veľmi agresívny, keď som vravela svokrovi, aby niečo urobil, povedal mi "ty si jeho manželka, tak sa staraj". Keď už bolo najhoršie, zavolala som 112 a bojovala. Nebolo to ľahké, presedela som dni v nemocnici, prosila som psychiatričku, aby niečo urobili, ale len povedali, že proti jeho vôli nič nemôžu. Podarilo sa ho pod hrozbou môjho odchodu a rozvodu presvedčiť, aby nastúpil na liečbu do RS. No ešte zďaleka nebolo vyhrané a myslím, že nik kto abstinuje nemá vyhrané. Asi po týždni chcel z tade odísť, no zas som urobila všetko pre to, aby som ho za pomoci tamojšej terapeutky presvedčila, aby pokračoval. Chodila som pravidelne na stacionáre aj s deťmi, podporovali sme ho celá rodinka a dali mu maximálne na javo, že nám na ňom záleží. Myslím, že to pochopil, o čom to je, že snažiť sa musí hlavne on, už je to teraz ľahšie. No kladiem si aj otázku, nakoľko máme deti, že čo by som robila ako matka, keby začali piť... ale jedno viem, že by som proti tomu bojovala nekompromisne, a ak by to nešlo svojpomocne, určite aj za pomoci odborníkov.

a asi by som to nenechala na tom, že by som ho vyhodila, a na psychiatriu trafí aj sám, tí zvyšní traja jeho súrodenci, nikdy tam netrafili, a jedna na následky alkoholu ako 42 ročná umrela. Možno len potrebovala, aby jej niekto pomohol a povedal jej, že mu na nej záleží.

Milá Martina, ja Tvoj popis peripetií s Tvojim manželom poznám, ja som v téme od začiatku, a sledujem ju pozorne. Samozrejme, že súhlasiť so mnou nemusíš. Mohla by si, ak by si ma pozorne prečítala.Škoda, že si neprijala moje pozvanie aj s Conanom na kávu. Na Porade bolo verejné, prvé aj posledné. A niečo by som Ti na stretnutí jemne pošepla. Vieš čo, aspoň mi splň jedno želanie. Poseď chvíľu s Conanom a presvedči ho, že po mäkkých spoluhláskach je ypsilon pre mňa ako päsť na oko, a som samá modrina.A na stacionároch musel často písať denník,.....v rámci terapie mu neuškodí naštudovať vybrané slová, toť učivo I. stupňa ZŠ. Štylistiku teda nechajme bokom, ja som sa už naučila od neho lúštiť vsjo. A ja nepíšem do témy z článkov Okruhlicu, Novotného, Gábriša, Cimbalovej, etc... ani iných veteránov liečební, ja píšem zo života. Tak to iba na okraj, ak by si mala pochybnosti. Prajem Tebe a Conanovi pokoj a pohodu.

Dúfam len, že už trafí aj sám. A nepersonifikuj svoj príbeh. Je výnimočný. Ale v tom, že Conan CHCEL!!!!!

Pamätám si na pozvanie na kávu, aj sme ho prijali, no potom odpovede sme sa nedočkali. Bohužiaľ, manželove písmo je nádherné, no s jeho gramatikou neviem nič urobiť, je to ťažšie ako sa liečiť z alkoholizmu, ale snáď to nie je až také hrozné ako keby ostal alkoholikom.

náš príbeh nie je výnimočný, na stacionári sú viacerí, čo bojujú, nechcem, aby ma niekto obdivoval, lebo nie je čo na mne obdivovať, ale máš pravdu, vyhrala mužova pevná vôľa, ktorú ja nemám. Myslím, že sem by som asi ani písať viac nemala.

Chcela som len povedať toľko, že by som synov alkoholizmus neriešila vyhadzovom z domu, určite nie a odbornú pomoc by som nepodcenila. To je všetko.

Tvoj muž tiež prestal s pitím len na základe Tvojho neustáleho nátlaku, ak by začal opäť piť chceš povedať, že by si donekonečna znášala jeho opilstvo??? V určitých prípadoch ak to nejde po dobrotky, tak je nutné radikálne riešenie. Danila reagovala na príspevok z ktorého bolo zjavné, že dohováranie nezaberá.

22.10 je Diplomovanie v R.Sobote ...už sa tešíme...držte sa všetci

S pripitkom, ci bez?