Nie zabaviť, ale zhabať tovar

V istom propagačnom materiáli sme čítali, že sa uskutoční akcia, na ktorej sa bude predávať tovar zabavený úradmi. V tejto informácii sa nemalo použiť slovo zabavený, ktoré je tvarom slovesa zabaviť, lebo sloveso zabaviť má v slovenčine význam „spôsobiť dobrú náladu“, prípadne „zdržať niekoho“. Tovar však nemožno zabaviť, ale z úradnej moci ho možno zhabať, podobne ako možno zhabať majetok. V propagačnom materiáli sa teda mal ponúkať tovar zhabaný úradmi.

Nie kotníkové ponožky, ale členkové ponožky

Niektorí predajcovia ponúkajú kotníkové ponožky. Ibaže prídavné meno kotníkový je nespisovné rovnako ako podstatné meno kotník, od ktorého je utvorené. Vystupujúca kosť v kĺbe nad chodidlom sa správne volá členok a toto slovo v slovenčine funguje aj ako anatomický termín. Prídavné meno od slova členok má podobu členkový, preto aj ponožky, ktoré siahajú iba po členok, sú členkové ponožky.

Nie púzdro, ale puzdro

Na pomenovanie pevnej schránky alebo obalu na uloženie nejakej veci používame slovo puzdro. Poznáme napr. puzdro na okuliare, puzdro na husle, puzdro na fotoaparát, kožené puzdro a pod. V jazykovej praxi sa niekedy môžeme stretnúť s týmto slovom vysloveným alebo napísaným s dlhým ú, púzdro. V spisovnej slovenčine je však správna iba podoba s krátkym u, teda puzdro. Rovnako s krátkym u vyslovíme a napíšeme aj prídavné meno puzdrový, napr. puzdrový filter, puzdrový systém.

Môžem mať otázku? Je správne Organizácia Spojených Národov, alebo Organizácia Spojených národov? (Veľké písmená)

Správne je: Organizácia Spojených národov

http://www.mzv.sk/sk/zahranicna__pol...osn-uvod_k_osn

Sú "Spojené národy" a potom existuje "Charta Spojených národov", "Organizácia Spojených národov"

Pozeral som na nete. Našiel som, že tak ako píšeš.

Aj v Pravidlách slovenského pravopisu je to tak.

Pomôcka: keďže v slovách guma, slama, drevo, prútie... atď. nie je N ani Ň, v odvodenom prídavnom mene bude iba jedno N - gumený, sklený, slamený, drevený, prútený... Ale plátno - plátenný, okno - okenný, kameň - kamenný, deň - denný, týždeň - týždenný a pod.

takže gumené rukavice, gumená zástera, gumená plachta.

presne tak

Prádlo je bielizeň

Obchodníci nám niekedy ponúkajú posteľné prádlo, spodné prádlo, kôš na prádlo, štipce na prádlo. Slovo prádlo však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky. Spodné šatstvo, posteľné povlaky a pod. sa správne volajú bielizeň. Preto by nám v obchodoch mali ponúkať iba pánsku či dámsku bielizeň, posteľnú bielizeň, spodnú bielizeň, kôš na bielizeň, štipce na bielizeň. Možno ešte dodať, že skriňa na bielizeň sa volá bielizník.

Vírus nie je vír

V slovenčine máme slovo vír písané s mäkkým í, ktorým sa pomenúva prudký pohyb vody alebo vzduchu okolo zvislej osi. Napríklad pri kúpaní v rieke sa musíme vyhýbať vodnému víru. Okrem toho máme v slovenčine z latinčiny prevzaté slovo vírus, ktorým sa pomenúva mikroorganizmus vyvolávajúci choroby, ale aj počítačový program narúšajúci informácie alebo počítačové systémy. Pri skloňovaní slova vírus sa koncové -us zachováva. Preto správne vravíme zbaviť sa vírusu, počítačové vírusy, programy proti vírusom.

Navýšiť vklad?

V rozličných prejavoch, a to aj verejných, môžeme počuť alebo čítať sloveso navýšiť napríklad v spojeniach navýšiť limit, navýšiť sumu, navýšiť rozpočet, navýšiť vklad. Sloveso navýšiť je však slangové a tak ho hodnotí aj Krátky slovník slovenského jazyka. V spisovnej slovenčine namiesto neho používame dávno ustálené sloveso zvýšiť, prípadne aj sloveso zväčšiť. Preto sú správne spojenia zvýšiť limit, zvýšiť sumu, zvýšiť rozpočet, zväčšiť vklad.

Nie rómština, ale rómčina

Jednoslovné názvy jazykov sa tvoria od vzťahových prídavných mien zakončených na -ský a -cký príponami -čina, -čtina alebo -ština. Od prídavných mien zakončených na príponu -ský, pred ktorou je spoluhláska okrem sykaviek, jednoslovné názvy jazykov sa tvoria príponou -čina, napr. slovenský - slovenčina, latinský - latinčina, maďarský - maďarčina, flámsky - flámčina. Príponou -čina je utvorený aj jednoslovný názov rómskeho jazyka, t. j. rómčina.

Nie predom, ale vopred

V istom propagačnom materiáli sme čítali aj túto vetu: Ak si kúpite predom náš výrobok, dostanete od nás darček. V tejto vete sa však nemalo použiť slovo predom, lebo ide o nespisovné slovo. Na vyjadrenie významu „v časovom predstihu“ máme v spisovnej slovenčine príslovky dopredu a vopred. V citovanej vete sa mala použiť príslovka vopred a veta mala znieť takto: Ak si náš výrobok kúpite vopred, dostanete od nás darček.

Nie dvojité označovanie cien, ale dvojaké označovanie cien

Pred zavedením eura sa ceny tovaru majú istý čas uvádzať v korunách aj v eurách. Takýto spôsob označovania cien niektorí nazývajú dvojaké označovanie cien, iní zasa dvojité označovanie cien. Z týchto dvoch spojení však vecne nie je správne spojenie dvojité označovanie cien, lebo dvojitý značí „dvojnásobný, zdvojený“, ale v danom prípade ide o to, že ceny tovaru sa budú uvádzať dvoma spôsobmi, teda dvojako. Správne je teda spojenie dvojaké označovanie cien.

Nie ulica Jána Stanislava, ale Ulica Jána Stanislava

Názvy ulíc sú vlastné mená, preto ich píšeme s veľkým začiatočným písmenom, napr. Nová ulica, Štúrova ulica. S veľkým začiatočným písmenom píšeme aj názvy ulíc, ktoré majú na začiatku slovo ulica a za ním podstatné meno v genitíve. Tak je to napríklad v názve Ulica partizánov, v ktorom slovo ulica napíšeme s veľkým začiatočným písmenom, ale slovo partizánov s malým začiatočným písmenom, lebo je to všeobecné meno. V názve Ulica Jána Stanislava napíšeme slovo ulica, ale aj krstné meno a priezvisko s veľkým začiatočným písmenom.

Silvia – od Silvie

V slovenčine máme viacej ženských krstných mien zakončených na -ia, napr. Mária, Júlia, Silvia, Melánia. Takto zakončené ženské mená sa skloňujú podľa vzoru ulica. Keďže pri vzore ulica v genitíve jednotného čísla je pádová prípona -e, z ulice, aj tieto ženské mená sú v genitíve zakončené na -e, od Márie, od Júlie, od Silvie, bez Melánie. Správne teda vravíme Vrátil sa od Márie, dostala list od Júlie, prišli od Silvie, odišli bez Melánie.

Neslovák, Nemaďar, Neróm

Na pomenovanie príslušníka národa alebo národnosti používame obyvateľské mená, napr. Slovák, Maďar, Američan, Rusín, Róm. Takéto pomenovania sú vlastné mená, preto ich píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Niekedy potrebujeme nazvať príslušníka, ktorý nie je príslušníkom pomenovaného národa, resp. národnosti. Na to nám slúžia pomenovania so záporovou časticou ne-, napr. Neslovák, Nemaďar, Neameričan, Nerusín, Neróm. Aj tieto pomenovania sú vlastné mená a píšeme ich s veľkým začiatočným písmenom.

Nie punčochy, ale pančuchy

V jazykovej praxi sa stretáme s pomenovaním súčasti oblečenia, ktorá sa navlieka na nohy, v dvoch podobách, a to pančucha a punčocha. Z týchto dvoch podôb správna spisovná je iba podoba pančucha, v množnom čísle pančuchy. Podoba punčocha (punčochy) je česká, no vyskytuje sa aj v niektorých slovenských nárečiach. V spisovných prejavoch je však správne používať podobu pančucha a od nej utvorené prídavné meno pančuchový, teda hodvábne pančuchy, vlnené pančuchy, dámske pančuchy, pančuchové nohavice.