Mladé rodiny? Dnes skôr staršia začínajúca rodina. Ak chce opustiť hotel tatomama, tak najmenej dvadsať, dvadsaťpäť rokov slučka, hypotéka na krku. Samozrejme s radostnou záťažou, dieťa, deti najviac dve. A ak sa zadarí ...
A dôchodcovia? Však sa majú, dlhy zväčšia nemajú. Bývať kde majú. No nie si vždy život v zdraví užívajú. Na vzácne lieky nemajú. Poisťovne zisky radi majú, na liečbu im takými liekmi nič nedajú. Takže dôchodcovi česť má byť, že mohol pre štát robiť. Štát kašle na ich chorobu, už aby išli do hrobu. Staroba - choroba. Ak v rodine na to majú do starobinca ho dajú. Hmm, dnes do sociálneho zariadenia.
Ako chalan som to počul " čo ste vy, to sme boli aj my. A to čo sme my, to budete aj vy."
Hold, generačná výmena ." Sity hladnému neverí. Zdravý chorému, tiež nie." A mladí, tiež povedia, za našich mladých časov to bolo inak, lepšie. Že?