Latinské pády
1. pád (kto? čo?) – nominatív, nom.
2. pád ((z) koho? (z) čoho?) – genitív, gen.
3. pád (komu? čomu?) – datív, dat.
4. pád (koho? čo?) – akuzatív, ak.
6. pád (o) kom? (o) čom? + (s) kým? (s) čím?) – ablatív, abl.

Píše sa, že v latinke je iba 6. pádov, ale ja si matne pamätám aj na:
7. pád – instrumentál

Potítko a potná vložka

Slovo potítko vo vyjadrení treba vymeniť zvlhnuté potítko je v slovenčine nevhodne utvorené, preto ho nepokladáme za súčasť slovnej zásoby nášho spisovného jazyka. Ako spisovná náhrada slova potítko platí spojenie potná vložka, ktoré je všeobecne zrozumiteľné a každému jasné. Podľa toho aj citované vyjadrenie malo správne znieť: treba vymeniť zvlhnutú potnú vložku. Pred jednoslovným, ale nevhodne utvoreným a nejasne motivovaným pomenovaním potítko uprednostníme v spisovnom prejave viacslovné, no jasne motivované pomenovanie potná vložka.

Chcieť peniaze od niekoho

Sloveso chcieť vo význame požadovať sa v našom jazyku ustálene viaže s akuzatívom a s genitívom s predložkou od, teda chcieť od niekoho niečo. Predložkovou väzbou s predložkou od vyjadrujeme pôvodcu, tak ako to v slovenčine robíme aj v iných podobných prípadoch. Nahrádzanie tohto ustáleného vyjadrenia spojením s predložkou po a lokálom podstatného mena, teda napríklad chcel po ňom peniaze, nie je v spisovnej slovenčine odôvodnené ani správne, lebo predložka po v našom jazyku nemá význam pôvodcu. Správne teda povieme chcel od neho peniaze.

Okrem iného uviedol

Predložka mimo sa v spisovnej slovenčine používa, keď chceme povedať, že niečo je vyňaté z istého miesta, času alebo deja. Ide o také vyjadrenia ako strela dopadla mimo cieľa, byť mimo podozrenia. Keď však predložku mimo použijeme vo význame predložky okrem, takéto vyjadrenie už stojí mimo rámca spisovného jazyka. To značí, že vo vyjadrení mimo iného uviedol žiada sa vo verejnom prejave predložku mimo nahradiť predložkou okrem, t. j. okrem iného uviedol.

Rozdiely vidieť na prvý pohľad

Medzi osobitosti nášho jazyka patrí aj to, že slovesá zmyslového vnímania typu vidieť, počuť, cítiť, badať sa v prítomnom čase upotrebúvajú bez tvaru pomocného slovesa byť, teda bez tvarov je, sú. Ustálene hovoríme a píšeme: Rozdiely vidieť na prvý pohľad. V povetrí už cítiť jar. Tvary pomocného slovesa byť by v takýchto vetách boli neorganické a zbytočné. Nepotrebujeme povedať Rozdiely sú vidieť na prvý pohľad, V povetrí už je cítiť jar, lebo plnohodnotne a správne sa vyjadríme bez tvarov slovesa byť, t. j. Rozdiely vidieť na prvý pohľad. V povetrí už cítiť jar.

Kresbový, nie kresebný

Keď počujeme odborníka povedať, že kresebný prejav dieťaťa je primeraný veku, istotne mu porozumieme, hoci pravdepodobne nebudeme stotožnení s formou, ktorú vo svojom prejave použil. Podoba prídavného mena kresebný totiž nepatrí medzi prostriedky nášho spisovného jazyka. Od základu kresba sa vzťahové prídavné meno tvorí pravidelne príponou -ový, tak ako sa to deje pri mnohých ďalších podobných prídavných menách. Za primeraný veku teda bolo treba označiť kresbový prejav dieťaťa.

Predložka nepatrí k predložke

Keď sa stretneme s vetou Taký film z pre mňa nie celkom pochopiteľných dôvodov býva označovaný ako kontroverzný, istotne sa pristavíme pri neprehľadnom spojení predložiek z pre vo vyjadrení z pre mňa nepochopiteľných dôvodov. Takéto málo zrozumiteľné vyjadrenie sprehľadníme, keď medzi predložky vsunieme podstatné meno, s ktorým sa prvá predložka spája. Tak dostaneme podobu, ktorá je na počutie aj na čítanie prijateľnejšia: z dôvodov pre mňa nepochopiteľných. Ešte jednoduchšie sa vyslovíme, keď z druhého predložkového spojenia spravíme vedľajšiu vetu: z dôvodov, ktoré sú pre mňa nepochopiteľné.

Koruna sa posilnila

V našom jazyku máme veľmi zreteľne vyjadrený rozdiel medzi nezvratným predmetovým slovesom posilniť niečo, napr. obranu, a zvratným bezpredmetovým slovesom posilniť sa, napr. obrana sa posilnila. Tento rozdiel medzi nezvratným a zvratným slovesom sa žiada dodržiavať, aj keď je reč o posilňovaní našej meny. Je teda nevyhnutné hovoriť, že koruna sa posilnila. Vyjadrenie nezvratným slovesom, t. j. koruna posilnila, hodnotíme ako slangové a to do verejného spisovného prejavu nepatrí. Vo verejnom prejave treba používať vyjadrenie koruna sa posilnila.

Netrafiť do bránky

Vyjadreniam typu netrafil sa do bránky, netrafil som sa do cieľa treba vyčítať jazykovú chybu. Tá spočíva v používaní nenáležitej podoby slovesa, t. j. netrafiť sa. V našom spisovnom jazyku sa totiž oddávna vyskytuje nezvratná podoba trafiť, netrafiť niečo alebo trafiť, netrafiť do niečoho. Táto nezvratná podoba je v spisovnej slovenčine ustálená a všeobecne zrozumiteľná, preto ju netreba nahrádzať novou, zvratnou podobou trafiť sa, netrafiť sa do niečoho. Správne teda vravíme netrafil do bránky, netrafil som do cieľa.

O písaní zámen

V súčasnosti často dostávame otázku, či sa zmenili zásady písania tvarov osobného zámena vy a privlastňovacieho zámena váš v korešpondencii. Na túto otázku môžeme stručne odpovedať: nič sa nezmenilo. V listoch, na pohľadniciach, ale aj v rámci elektronickej pošty, teda v mejloch, osobné zámená vy, vás, vám, vami a privlastňovacie zámená váš, vášho, vášmu, vaším, vašich, vašimi atď. píšeme vždy s veľkým začiatočným písmenom. Táto zásada platí bez ohľadu na to, či píšeme jednotlivcovi, ktorému vykáme, alebo kolektívu, organizácii či inštitúcii.

Pracovná zmena

Zdá sa, že viacerým používateľom slovenčiny robí problémy správne písanie slova zmena vo význame vymedzený pracovný čas zamestnanca. Aspoň tak sa to ukazuje z otázok, ktoré dostávame. Preto je vhodné znova pripomenúť, že slovo zmena a odvodené slová zmenový, zmenár, dvojzmenný, trojzmenný, ktoré poznáme napríklad zo spojení ranná zmena, nočná zmena, pracovná zmena, zmenový majster, dvojzmenná prevádzka a pod., píšeme v zhode s výslovnosťou s písmenom z.

potítko = potná vložka? to je čo?
zatiaľ som sa stretla len s potítkom na ruke ... sú aj iné?

Tu ta poopravim. Latincina mala tieto pady:
Nominativ
Genitiv
Dativ
Akuzativ
Ablativ
Vocativ
Lokativ (zriedkavo)

Slovencina ma tieto pady:
Nominativ
Genitiv
Dativ
Akuzativ
Vokativ (zriedkavo)
Lokal
Instrumental

mne sa páči lokál

A ďalšie pády:

Parcela, parcely, o parcelách

V minulosti sme už upozorňovali na to, že slovo formula sa skloňuje podľa vzoru žena a že v genitíve jednotného čísla a nominatíve množného čísla má tvar formuly, napr. preteky formuly jeden. To isté platí aj o skloňovaní slova parcela. Podstatné meno parcela má v genitíve jednotného čísla a v nominatíve množného čísla tvar parcely, napr. z jednej parcely urobili dve parcely, v lokáli jednotného čísla má tvar o parcele, v genitíve množného čísla tvar parciel, v datíve množného čísla tvar parcelám a v lokáli množného čísla tvar o parcelách.

Oslo, z Osla

Isto každý vie, že hlavným mestom Nórska je Oslo. Nie každý však správne používa tento názov v rámci vety. Preto hodno pripomenúť, že názov Oslo sa svojím zakončením na samohlásku o zaraďuje medzi podstatné mená stredného rodu a pravidelne sa skloňuje podľa vzoru mesto. Správne teda vravíme: Vrátil sa z Osla. Oslu pridelili konanie majstrovstiev sveta. Majstrovstvá Európy boli v nórskom Osle. Pri Osle sa vykoľajil vlak. Ozónová diera nad Oslom sa zväčšila.

Doktorand, doktorandský, doktorandúra

Vysokoškolský študent môže po skončení magisterského štúdia pokračovať v štúdiu, ktorým sa pripravuje aj na vedeckú prácu. Takáto forma štúdia sa nazýva doktorandské štúdium a ten, kto absolvuje doktorandské štúdium, je doktorand. Na konci slova doktorand aj v prídavnom mene doktorandský píšeme d. Spoluhláska d je aj v odvodenom slove doktorandúra, ktorým sa jednoslovne pomenúva doktorandské štúdium, ale aj miesto na doktorandskom štúdiu, napr. Pred rokom nastúpil na doktorandúru. Počas doktorandúry bol na zahraničnej stáži.

Ovčie, z Ovčia, v Ovčí

Na Slovensku máme niekoľko obcí alebo častí obcí, ktorých názvy vznikli z tvarov živočíšnych prídavných mien, napr. Jastrabie, Srnie, Vranie. Takéto názvy sa skloňujú podľa vzoru podstatných mien stredného rodu vysvedčenie, napr. z Jastrabia, v Jastrabí, z Horného Srnia, v Hornom Srní. Do radu týchto názvov patrí aj názov východoslovenskej obce Ovčie. Aj tento názov v spisovnom jazyku skloňujeme podľa vzoru vysvedčenie. Správne teda je: Pochádza z Ovčia. Narodil sa v Ovčí.

Rasový a rasistický

Prídavné meno rasový je utvorené od podstatného mena rasa s významom súhrn jednotlivcov s tou istou stálou odchýlkou od iného súhrnu jednotlivcov a používame ho v spojeniach ako rasový útok, rasová odlúčenosť, rasová neznášanlivosť, rasové predsudky. Prídavné meno rasistický je utvorené od podstatného mena rasista s významom stúpenec rasizmu, t. j. nehumánnej teórie o nadradenosti jednej rasy nad druhou a používa sa napríklad v spojeniach rasistický čin, rasistický extrémizmus, rasistické správanie, rasistické prejavy, rasistické hnutia. Spájateľnosť prídavných mien rasový a rasistický nie je vždy rovnaká.