Dobrý deň prajem, prečítala som si skoro všetky príspevky ohľadom problémov po operácii šž. Bola som operovaná 23.2.2010, vyoperovali mi celú šz, lebo bola autoimúna a spôsobovala mi aj iné problémy. Po operácii som bola skoro 2 dni na intenzívke, vôbec som nerozprávala, potom som začala šuškať . Lekár, ktorý ma operoval mi povedal, že som mala strašne veľkú šz a ku tomu boli na nej uzlíky, takže pri vyberaní na špachtlu mi tým uzlíkom natiahol hlasivkový nerv. Hneď mi nasadili lieky na posilnenie hlasiviek , už v nemocnici som začala šuškať. Po prepustení z nemocnice bom bola na krčnom, kde mi lekárka povedala, že do polroka by sa mi mal hlas vrátiť. Ale už som po operácii polroka, trošku sa to zlepšilo, ale napr. rozprávať v idúcom aute o autobuse ani nehovorím, vonku, proste tam kde je ruch, sa mi neoplatí, pretože môj hlas je tak slabý, že neprekričím takéto zvuky. Pracujem ako administratívny pracovník, obyčajný telefonát mi dá zabrať. Okrem krčiarky som chodila aj ku logopedičke, pretože ešte doteraz mi zle rozprávať samohlásky, ktoré sú na začiatku slova, hocikedy si pripadám ako keby som bola postihnutá. Neviem čo ma čaká, či sa mi ten hlas vráti alebo nie a budem len tak slabúčko rozprávať, doteraz beriem tablety mestinon, aescin, vitamín B - na hlasivky, magnéziové a calciové tablety na trpnutie a kŕče no a euthyrox 100 denne a 2x do týždňa 150-ku. Okem toho som magnézium aj calciom brala aj v injekciách . V robote som už o 11:00 hod .unavená ale tak, že by som v tom okamihu zaspala. Doma si zanedbávam robotu, lebo keď prídem z práce, tak si musím oddýchnuť a až potom fungovať ďalej. Neviem, ako to ďalej pôjde, na kontrolu idem až niekedy koncom septembra. Ale ako vidím strašne veľa ľudí má tie isté problémy, ale ako takto máme ďalej žiť?