Ďakujem. Tak som to cítil a cítim.

Ja verím na lásku, vieš?
tak nehovor, čo smieš
ochutnaj so mnou hriešne hrozno
len nikdy nepovedz "možno"
a nechaj mi spomienky
na lásku a krásne sny
Osud ti predá kadečo
len sa nikdy nepýtaj "prečo?"
a vedz, že som tá
v láske ukrytá
Možno nie som kráska
len prosím, nehovor "láska"
lebo ťa navždy zabije
keď sa z jej pohára napiješ
Nechaj, nech nádej rastie
len nikdy nechci šťastie
pamätáš? bol to len klam
a navždy budeš sám
Keď svitne krásne ráno
už nechci počuť "áno"
a keď nás minie tmavá noc
už nikto nepríde na pomoc
Zomiera večné svitanie
nespoznaj nesmrteľné "nie"
Chcem od teba príliš veľa?
Nikdy nedôjdeme do cieľa
Slnko sa schovalo za mrak
tak už nečakaj zázrak
Radšej sa pozri do neba
je tam hviezda aj pre teba

Chcela by som sa opýtať aký máte názor na prideľovania ISBN-ka na knihy amatérskych autorov?

gorálky


a...
ak budeš preč,
budú mi z očí padať gorálky,
budú sa kotúľať...
zmerajú ďaleké kilometre,
zem, kúsok po kúsku
až prídu k tebe
a vhupnú ti do očí...

Keď prídeš, poviem ti
...máš v očiach gorálky.

telefon

někdy se mi zdá
že rozum už srdce nepřemluví
a já to jednou udělám,
tak snadno
vytočím těch číslic pár,
která mám zbytečně v notesu,
neboď na spaměť je znám...
a na konci drátu
bude tvúj ospalý hlas
v púl třetí budu ti chtít
své opilé básně číst,
každou jinou a
všechny tak prokletě stejné -
vždyť sám víš

...asi nepříde ten den
kdy to udělám,
ve své lásce jsem zbabělá
a vím jedno jen
- rušit v noci někoho...
to se nedělá.

Oči

ukázali mi
jeho oči
a
povedali mi
že je nešťastný...
Dala som mu úsmev
a
smútok mu z očí vyhnala.

Dnes pozrite
do
mojich očí
a
odkážte mu
že som nesťastná.

a dnes posledná:


Navždy



Kreslím
tužkou
na papír
tvou tvář..

zoufale toužím
utrefit podobu
a
rovnou
ze srdce
ji navždy položit
na ten kus paríru..

.pre Irisku...pre Sway..


..veru neviem,čo to je ISBN,popíš bližšie..

Ďakujeeeeeeeeeem.

Teda neviem presne popísať to ISBN, ale dostala som info, že keď má kniha pridelené to číslo, tak sa niekde uchováva navždy

jeseň moju má tvár
odišla z očí mi už jar
naberám prvé šediny
tikajú jesene mi hodiny

píšu roky na líce čiarky
mesiac ako odležané párky
vráska skúseností značka
zrátať ich nie je už hračka

hundrem si denne len pod nosom
vďaka, že ešte tu, vďaka, že ešte som

jeseň moju má tvár.........

Kráááásne, krááásne aj ja si musím vymyslieť bodíky...

pepsikova....

ďakujéééém aj všetkým čo sa páčilo... ani si neviete predstaviť ako sa tešíííííím...

jajko50 udeľujem ti môj prvý bodík

[quote=Rolexak;857128]Spolužitie.

Zabil som muchu......

Pre knihu je ISBN niečo podobné ako ŠPZ pre auto. Pamätám si, že som v kalendári mala tel. číslo a keď sme išli tlačiť novú knihu, tak som na to číslo zavolala, povedala som názov knihy, autora a tuším aj počet výtlačkov a oni mi nafaxovali ISBN. To číslo bolo tuším do Martina. Teda pod tým číslom evidovali túto knihu v nejakej kartotéke. A toto ISBN je uvedené aj v tej knihe buď je taký odsek na samom začiatku alebo niekde na konci. Hovorili sme tomu frontyšpic. Neviem ako sa to píše ale takto sa to vyslovovalo.

Sadla si až keď stmavli zore,
vždy na lavičku pod stromom.
Fazuľu,hrach tam často lúpala,
alebo len tak driemala.
Rád som s ňou sedel na dvore.

Piesne, tie rada spievala,
príbehy, možno vymyslené,
no pre mňa krajších nebolo.
Vždy som sa cítil ja ten hrdina.
Často si na to spomínam.

Modlitba tá jej pomáhala
prekážky, zloby zdolávať.
A najviac vtedy hrdá bola
keď som s ňou zašiel do kostola.
To bola moja stará mať.

Myslím, že máš najnavštevovanejšiu tému na porade. Super!!!!!!!

Niet lepsej odpovede, nez kladnej vypovede na Tebou zvolenu temu.
Hoc pracovny den je, cas na basen sa vzdy najde.
Aj pri zhone a nekonecnom strese treba vypnut a nestratit sa v nekonecnom stresu lese.
Z Kosic pisem, kde slnko hmlu preraza
a lepsiu naladu to prinasa.
Hladim na cas a obed pomaly klope na dvere
po nom si oddychnem a z prace domov pojdeme.
Len dobru naladu treba si uchovat
a vsetkych neprajnikov tym dokonale pochovat...

Studené ráno, sychravé,
už si nebudem sedieť na tráve.
Vtáčik na konári skrehnutý,
ba aj kríček je vo dvoje prehnutý.

Na obed zubaté slnko svieti,
mamka už na buchty cesto hnieti.
Ich sladká vôňa ma opantáva,
hlad hneď zo mňa opadáva.

Rozložím si oheň v kozube,
cez okno vidím vrabca na dube.
Chúli sa, tisne sa k stromu bližšie,
malý skok a je o konár vyššie.

Je podvečer a obloha je sivá,
čierny mrak sa na nás zhora díva.
Pomaly, potichu, nečujne si padajú,
malé zmrznuté vločky si na zem sadajú.

Konečne prišla, medzi nás zavítala,
snehovou prikrývkou všetko objímala.
Nastala zima, prišiel mráz,
tak ako každý rok navštívil nás.

Pod tatrami hríbik maličký,
tlačí sa s pod jedličky.
Neďaleko z trávy rastie fialka,
vedľa nej sa kníše strezalka.

Za lesom je rozkvitnutá lúka,
množstvo kvetov, vôní núka.
Fialové, biele, červené,
všetko je nádherne zladené.