Dnes som sa zas dozvedela nepríjemnú vec o mojej kamarátke. s ktorou som sa stretla naposledy pred viac ako siedmimi rokmi. Spolu sme päť rokov pracovali na jednom pracovisku, spolu chodili na športové súťaže, na zábavy.Odvtedy som ju nevidela, ani som o nej nepočula. A dnes som sa stretla s jedným známym z ich mesta, ktorý mi nej porozprával. Všetko to boli také jóbové zvesti, že som stratila reč. Zo slušnej, rozumnej ženy, ktorá sa venovala výchove jediného syna,sa stala nezamestnaná a bezdomovkyňa. Najprv to bol alkohol, ktorý ju pripravil o zamestnania a potom prepadla hráčskej vášni a prišla aj o byt. Byt predal exekútor, lebo neplatila nájom a mala dlhy.Kde teraz žije, nevie, ale zavrhla ju aj rodina. Neviem čím to je, čo sa to s ňou deje. A ako tak pozerám, veľa ľudí, ktorí ešte nedávno žili normálnym životom, sú dnes na pokraji spoločnosti. Neviem čím to je. Je to tým, že sa zmenil režim a každý si chce robiť čo chce? ALebo je to tým, že pri menšom prešlapnutí, spoločnosť človeka odsúdi a neviem mu podať pomocnú ruku? Alebo je to len prejav toho, čo v človeku celý čas driemalo? Neviem a priznám sa, som z toho smutná. Neni dávno som písala o spolužiačke, ktorá prišla o dom pre úver v nebankovke. Tá tiež neviem na čo čaká, hoci je vlastník už napísaný v KN, ona stále vykrikuje, že dom je jej. Alebo si nevie alebo si nechce uvedomiť skutočnosť. Lebo súd vyniesol rozsudok o vlastníctve pre toho, čo je teraz na LV napísaný.