vdaka za podporu,potesila,ja chcem pomoct manzelovi,ale on to chape celkom inacako keby som robila nieco zle voci jeho osobe,ale dnes som sa potesila pretoze,som dostala pozvanku na sud na vysluch pretoze on dobrovolne nechce ist na liecenie tak pojde sudnou cestou,takze mi svitla mala nadej,ze jeho par mozgovych buniek,co mu zostalo to pochopi a pozbiera sa ta zmena prostredia,vsetko co bude musiet absolvovat,mozno porozmysla,bude mat casu...

Často sa snaží alkoholikovi pomôcť niekto z okolia, ale kým nechce on sám...
Musí si to vyskúšať ako je to mať "čistú hlavu" a potom sa uvidí.
Držím palce!

Vieš tá cesta je ťažká ...ale držím ti palce Conan X

Prečo ten alkohol ubližuje všetkým a prečo niekto nevie pochopiť že nesmie piť a nevie si to uvedomiť len keď spadne na dno a niektorý to nepochopia ani vtedy .Písal som tu čo všetko som prežil a čo ma všetko stretlo v živote kým som aj pochopil ....čo mám preto spraviť aby ten život bol taký ako má byť a tá cesta neni tak ľáhká a má pred sebou veľa prekážok ktorým sa treba vyvarovať. Abstinujem 4rok a videl som teraz z triezvou hlovou všeličo a ťažko mi je keď vidím ako sa niekto prepíja k smrti ale berem to tak ,že ten človek si to neuvedomuje ako ubližuje sebe svojim blízkym ale čouž každý vie čo robí ale trochu sa zamyslime nad tým kde toto vedie a čo bude za pár rokov.....Conan X

Ja moc k tejto téme nemám čo múdre povedať a preto iba toto- veľmi si vážim takých ľudí ako napr. CONAN X a jemu podobných, že chceli a dokázali zmeniť svoj život k lepšiemu a držím palce aj ďalej, klobúk dolu pred týmito ľuďmi...

Dík a som strašne rád ,že si sem napísal lebo aj tieto slová podajú človeka ďalej a posunú lebo je to niečo čo pre nás znamená veľa.....

Ahoj, v prvom rade Ti chcem pogratulovat, ze si dokazat ten najtazsi krok priznat problem a vdaka rodine, ktora sa od Teba neotocila, ale prave naopak, podporila Ta a stoji stale pri Tebe mozes pokracovat na tejto krajsej, zdravsej a hlavne uspesnejsej ceste zivotom. Ja mam na Teba iba takuto otazku. So mnou sa rozisiel priatel po 5 mesiacoch (4 mesiace spoluzitia) lebo vraj sa citil pri mne nakratko a velmi obmedzovany. V case trvania vztahu nezavisle od seba 3 prislusnikom jeho rodiny uslo nieco v zmysle, ze kym ma nepoznal, alkohol mu bol kamarat. Ja som vsak spoliehala na to, ze ked tam skutocne problem je, pri spoluziti sa ukaze. Je pravda, ze potreboval bazanta 12tku capovaneho takmer kazdy den aj ked to bolo v zime, je pravda, ze nikdy pri nejakom posedeni s priatelmi alkohol neodmietol a ani sa nezastavil v piti kym sa sedelo, pil len alkohol. Kedze sme vo vztahu nemali ziadne vztahove problemy, nechapala som, z coho sa stale dostava do nepokojov, kriz ci depiek. To su jeho slova, dovod samozrejme "nevedel". Ja som si to vysvetlila problemami v praci, pretoze aj to tam v tom obdobi bolo, tykalo sa prepustania. Robilo mu problem respektovat moju poziadavku zavolat ked sa na pive zdrzi, tento kompromis bral zrejme ako ustupok. Na zaklade skutocnosti som po rozchode vydedukovala, ze tam mohlo ist o potlacanie potreby alkoholu nakolko poznal moj nazor na alkoholikov. Nikdy sme sa vsak na tuto temu nebavili v suvislosti s nim, lebo ja som jeho pripad za problem nepovazovala do chvile, kym sa z vecera do rana nerozhodol so mnou rozist a samozrejme dovod bola moja netolerancia, a neschopnost kompromisov, zabudol vsak povedat v akej otazke, pretoze nicoho sa nedozadoval a nic sme nemali nedoriesene. Od Teba chcem vediet, ci som daleko od pravdy, ked som sa dopracovala, aj s pomocou mojej psychosky iba k jednemu vysvetleniu, ze mal problem s alkoholom a to sa mu po tych 5 mesiaoch prevalilo cez hlavu, zacali totiz problemy aj v sexe. Preto ten podla mna razny a nepremysleny, skor impulzivny krok, pretoze sam mi povedal, ze den predtym nemusel nad tym premyslat, situacia vraj nebola taka vyhrotena, avsak po mojej otazke, kolko by asi tak vladal vypit keby sme sedeli niekde bez casoveho obmedzenia som asi trafila kliniec po hlavicke, lebo situacia sa v tej minute asi vyhrotila a ja som zostala iba sokovana stat. Na druhy den ho nechala ist ked uz ine vychodisko asi nevidel aby pravda o nom nevysla celkom najavo. Ja viem ty nie si on, ale mozno mi budes vediet priblizit myslenie cloveka, ktory minimalne ma problem s alkoholom...

Môžem ti napísať niečo otom lebo ja zas neviem aký bol on...ale vieš každý kto pije a potreba u neho je či jedno alebo viac pív alebo iného alkoholu denne ....je alkoholik a problémi prídu po čase kým sa prepije a budˇsa ide liečiť alebo pije kým vládze, vieš určite máš pravdu ked´mu to vadilo a nevedel vydržať nepiť alkohol ...viem podľa seba ,že alkoholik nevie a je stoho nervozny a na tvoju otázku odpovedal...nechcem ti radiť ale rozmysli si , že ked´zbadáš na niekom niečo také ....do dnes banujem tie roky môjho pitia a ťažkých dní ,trápenia mojej rodiny a všetko to čo prináša alkoholizmus.....držím ti palce

Dakujem za odpoved. Ja to mam vyriesene, lebo to so mnou vyriesil on. Sklamanie a bolest mi pomohlo prekonat zistenie v com bol problem a to ja naozaj nemusim. Ked jeho uraza uz len poukazanie na jeho problem, ked on nic nechce vidiet, on ma svoje presvedcenie, tak nech si je sam, pripadne s niekym, kto ten problem tiez nevidi ako problem. Este raz dik a vsetko dobre!

Vieš niekto nechce vidieť problém , drž sa

treba niečo robiť lebo Alkohol ničí rodiny a všetko okolo nás ,ale čo treba preto spraviť.....

trochu som to tu prečítala, momentálne hladám téma výlučne týkajúce sa alkoholizmu, ale nemám o nič lepšiu náladu:-)
moj manžel rok po liečení začal piť. sice si vypil hned po dvoch mesiacoch, ale len jednorázovo, vtedy mal hroznú antabusovú reakciu...
pred tromi týždňami som zbadala, že nie je v poriadku a mám dojem, že antabus asi ani neužil, možno ho vyplul, neviem, nie je s ním reč na túto tému.
ale každopádne pil.
a ja som ešte viac zúfalá, ako som bola pred jeho liečením.
už s tým nevládzem bojovať.
navykla som si na život bez toho nechutného alkoholového smradu, na normálne rozhovory, a teraz zase nastupuje agresivita a šialenstvo.
navyše nám nasekal dlhy, ktoré treba riešiť a ja už vidím, ako nás vo svojich dlhoch utopí už tentoraz celkom.
včera síce s velkým krikom antabus užil, dáváme mu ho doma, ale robil pritom nechutné scény.
strašne ma to šokovalo.

merilin, tvoje odhodlanie pomoct manželovi, aj ked už nastúpila demencia, mi pripomína to moje.
lenže problém je, že kto sa postará o nás?
ja neviem, je to síce pekné, že sa o neho má kto postarať, ale ja som zistila, že nakoniec ani po liečení, sa ti ani nepoďakuje, ani neolutuje správanie, ani sa nesnaží ti to trápenie nejak vynahradiť.
som momentálne moc znechutená celým mojím životom, preto píšem takto, ale naozaj nevidím žiadne svetielko do budúcna, iba ak to, že ak predáme byt, snáď sa tých dlhov, čo nám muž narobil v opitosti a rozšafnom rozhadzovaní, zbavíme a možeme žiť aspoň od výplaty k výplate...

merilin písala o demencii, to ma zaujalo, ešte pár slov k tomu.
psychiatrička, manželova, mi už pred rokmi odporúčala rozvod. mužov mozog je vraj už nenávratne poškodený pitím.
ja som nemohla kvoli deckám k rozvodu, lebo...ale to je na inú tému...
no a manžela hned po liečení šupli v práci na iné, menej platené miesto, z technika na posledné robotnícke miesto. asi aj v práci videli, že nemá hlavu v poriadku a že nezvládal náročnejšiu prácu.
to, že som sa nerozviedla zavčasu bola najvačšia hlúposť, akú som za posledné roky vyviedla. mohla som za tým a možno by som aj inak vyzerala. teraz som zase len ako múmia, otupená, kruhy pod očami, uplakaná, ubolená a nevládzem ani obed navariť.

Ja osobne sa ti čudujem, že si si ho "nechala na krku" - neber v zlom, ale pracovala som s takýmito ľuďmi a videla som aj obete (ženy a deti) . Môj otec bol alkoholik a viem, že ja ako dieťa som sa snažila dostať z domu čo najskôr a mať vlastný život, len nie pod jednou strechou s opilcom ( nepil stále mal svoje ťahy - nejaké sviatky a ťahal , kým vládal a potom pauza). Práve preto, že sa pozerám na vec aj očami dieťaťa, ktoré si nevyberie, kde bude žiť a v akej rodine sa narodí. Práve pre to si mala prerušiť toto spojenie a dať šancu sebe a deťom mať ešte slušný život- bez hanby a nechute, bez ďalších dlhov a trápenia .
Prajem veľa šťastia.

Nemáš to ľahké a ani po rozvode to nebude ľahké. Niekde som už písala, že moja mama tiež ostala v manželstve s alkoholikom"aby deti mali otca" Vždy som si myslela a som prresvedčena, že žili by sme skromne tak ako sme žili a bolo by nám ľahšie. Otec aj tak všetky peniaze poprepíjal čo zarobil a žili sme s maminej výplaty. Bali sme sa dňa, keď sa otec vracal z týždňovky. Keď Tvoj manžel znovu prepadol alkoholu a už pred rokmi Ti jeho lekárka odporúčala rozvod, možno je najvyšší čas sa nad tým zamyslieť. Vieš, keď sme dorástali, ťažko sme niesli hanbu, že máme takého otca. A čo Tvoje deti? Aké sú veľké a ako to zvládajú?

ach, ved hovorím, to je zas na inú tému, moje decka práve naopak rozvod nechceli...bolo to zložité...
najstarší má teraz 27, nebýva s nami, druhý vysokoškolák 24, najmladší 15.
zvládajú to tak, že ich otec vždy presvedčil, že nie je zlý, ale ja som vinná, lebo do neho zapáram, a podobné alkoholické reči, to už bolo z jeho strany čisté nepriatelstvo ku mne, lebo jediný, koho naozaj mal rád, bol chlast.
ja som bola dost obmedzená vo výbere, nemala som kam ísť bývať, rodičia mi už nežijú, a asi polroka bez práce, lebo sa prepúšťalo na úradoch...
zvládajú to dodnes tak, že sú presvedčené, že otec pil kvoli mne. on je dost velký manipulátor, s luďmi to vie, každého presvedčil o svojej nevine, vie aj rozumne rozprávať, v tom je expert...každého poštval proti mne a ja som sa ani už nebránila, nebolo síl...
aj ked som volala políciu, lebo nás napádal, ani vtedy si nechceli pripustiť, že otec je chorý a musí od nás preč. sú na ňom od malička dosť viazaní, je pravda, že ked boli chlapci malí, venoval sa im, chodili sme po výletoch, čítal im, hral sa s nimi, ale potom už len pil...
a nejak v podvedomí si nechceli pripustit, že je to naozaj zlé a čakali na zázrak, že bude taký, aký býval...
mám strach z budúcnosti, ale snáď sa nejako pretlčiem.
nezarábam zle, ale podnájom aj jednoizbového bytu mi pohltí vačšiu čast platu, ale snáď to pojde...
je mi úzko.

Arimi, viem o čom hovoríš . Aj ja som žila s alkoholikom. Ale nakoniec som sa s ním rozviedla, lebo to sa už nedalo vydržať. Mali sme doma peklo. Agresivita, psychické týranie boli na dennom poriadku.
Len toľko Ti chcem povedať, že dlho nerozmýšľaj, lebo to časom bude horšie, to mi ver. Alkohol dokáže človeka celkom zmeniť . Po lopate povedané, prepije mozog, to znamená, že to už nebude on, ale úplne iný človek, teda troska.

Hovoríš, že s tým už nevládzeš bojovať, ani s tým nebojuj, ale musíš sa rozhodnúť, či sa celý život chceš trápiť a žiť s alkoholikom, alebo sa rozviesť a mať kľud.
Ver mi, že po rozvode sa mi veľmi uľavilo, nemuseli sme sa báť, že čo bude zase keď príde domov, čo mu bude vadiť,....
Len jedno ľutujem a to veľmi, že som sa s ním nerozviedla skôr. Lebo som sa netrápila len ja, ale aj moja dcéra. Ešte aj teraz mám výčitky svedomia, že moja dcéra musela to prežívať.

A hlavne keď robí aj dlhy, tak nie je o čom rozmýšľať, ale treba čím skôr konať, aby to nebolo potom už neskoro.

Prajem Ti veľa sily, aby si to dokázala, neboj dokážeš to.
Držím ti prsty

p.s. a čo som mala ja z toho, že som to toľké roky trpela?,.... depku, a potrebovala som odbornú pomoc, psychiatra.

S niečím podobným zápasim aj ja. Môj syn je este malý ale ma nejaké zdravotné problémy takže som obmedzovaná aj prácou, aj ked u nás v Ke skoro žiadne ponuky sú... Čo ďalej keď sa rozvediem? Kde pôjdem? Spoločný byt máme na hypotéku, aj keď sa predá, musela by som opat zobrat hypotéku, na môj plat ju nedostanem, k rodičom nechcem ist, nie je tam miesta... čo ďalej? U mňa je taký istý problém, manžel manipulátor, zmanimuloval celú rodinu, takže celá jeho rodina nerieši to, že chodí domov opitý, ak vôbec príde, lebo sa stane že aj tri dni domov nepríde, ktovie kde je... ale každý v rodine riešia moje výstupy aké mu za to robím, lebo som hysterka a podobne... takže oporu v jeho rodine nemám žiadnu, takže s ich podporou nemôžem rátať, skôr ja som ta zlá, čo za každým robí výstupy a keď ho ponúkajú alkohol tak sa krivo tvárim a podobne. ... toto už dávno neriešim, jeho rodina považuje alkohol za bežnú súčasť života, stále s ním každého ponúkajú, ja to tvrdo odmietam, aby niekto prišiel čo i len na pár minút na návštevu a ja mam hneď vyťahovať alkohol, odmietam to, tak som "zlá gazdiná, čo ani nenaleje" takže je to v rodine...

... ja by som sa už dávno chcela rozviesť, len to bývanie je problem...

Syn nie je naviazaný na otca, neviem čo bude keď bude väčší, teraz ma len 4 roky, ale manžel vôbec nie je rodinný typ, nikdy s nim nechodil vonku, ani žiadne hry, keď nerátam tých pár zábleskov, čo sa len tak mihli....

Sylvia, no oporu v jeho rodine ani nečakaj, lebo Ty si pre nich " len" nevesta.
Neviem, som len laik, ale sú prípady, keď súd sa rozhodne tak, že matka s dieťaťom ostanú v tom byte a on musí ísť preč.
Poraď sa s právnikom.

Aký máte veľký byt? Keby ste mali povedzme trojizbák, tak by ste ho predali, a Ty by si kúpila povedzme keď iba garzónku, aj to by bolo lepšie, než žiť s takým človekom.

sylvia, ako by som to ja písala...
mužova rodina ma viackrát poslala do čerta, aby som ich neotravovala, keď som ich prosila, aby nám šli s ním pomoc, že je nepríčetný a bije nás...vraj si mám zavolať políciu.
s tým bývaním to je naozaj ťažké, niečo si krvopotne vybuduješ a teraz o to prídeš kvoli jeho chlastu...
my máme 4izb. byt, ktorý ale nikto nechce kúpit, je kríza a je to na prízemí...
ja musím hladať podnájom na staré kolená a zase znova začínať...
by som ho za to najradšej uškrtila..

jasne, že je to ťažké, rozvod je vždy ťažký, ale niekde sa začať musí a ty si ešte mladá, život máš pred sebou. ja už také možnosti nemám. bohužial.