Ako písať.

Dostali sme otázku, ako sa má skloňovať meno Dárius, či s vynechaním koncového -us, alebo s jeho zachovaním, teda či má byť Dária, Dáriovi, s Dáriom, alebo má byť Dáriusa, Dáriusovi, s Dáriusom, lebo v jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s obidvomi spôsobmi skloňovania. V 6. zväzku Slovníka slovenského jazyka z roku 1968 sa naznačujú obidva spôsoby skloňovania a aj v súčasnosti je odôvodnené ich akceptovať, napr. dostal som od Dáriusa aj Dária, dal som Dáriusovi aj Dáriovi, stretol som Dáriusa aj Dária, hovorili sme o Dáriusovi aj o Dáriovi, stretli sme sa s Dáriusom aj s Dáriom. Bežnejší je spôsob skloňovania so zachovaním koncového -us.

Jedna z foriem obchodných či výrobných spoločností je spoločnosť s ručením obmedzeným. V jazykovej praxi sa zvyčajne namiesto úplného názvu takejto spoločnosti používa skratka. Skratka názvu má dve podoby. Dlhšia skratka má podobu spol. s r. o. (vysl. spol-es-er-o), pričom jednotlivé časti skratky sú oddelené medzerou a za časťou spol. sa píše bodka, za časťou s sa bodka nepíše, lebo je to predložka, za časťou r. rovnako ako za časťou o. sa bodka píše, lebo sú to skratky slova ručením a slova obmedzeným. Skratka názvu má aj kratšiu podobu, a to s. r. o. (vysl. es-er-o). V tejto podobe skratky sa za každou časťou píše bodka, lebo ide o skratky konkrétnych slov, a jednotlivé časti sú oddelené medzerou.

V jazykovej praxi sa stretáme s používaním slovesa šmejdiť napríklad v takýchto výpovediach: šmejdiť po izbe, šmejdil po dome, šmejdila v zásuvkách a dokonca aj začal šmejdiť po internete. Dostali sme otázku, či je sloveso šmejdiť správne. Sloveso šmejdiť, ktoré má predovšetkým význam „hľadať, zhľadúvať, zháňať“, nepatrí do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny a do prejavov niektorých našich spoluobčanov sa dostáva z češtiny, kde sa hodnotí ako hovorové expresívne slovo. V slovenčine namiesto neho máme expresívne slovesá snoriť, ňúrať, lašovať. Výpovede citované na začiatku môžu mať takúto podobu: snoriť po izbe, ňúral po dome, lašovala v zásuvkách. A v súvislosti s internetom sa môžeme expresívne vyjadriť takto: začal snoriť po internete, ale aj začal brúsiť po internete.

V jazykovej praxi sa používajú dve podoby označenia solúnskych bratov Konštantína a Metoda, ktorí priniesli na Veľkú Moravu písmo a na našom území šírili kresťanstvo v jazyku zrozumiteľnom miestnemu obyvateľstvu, a to slovanskí vierozvestcovia a slovanskí vierozvestovia. Dostali sme otázku, ktorá z podôb vierozvestcovia a vierozvestovia je správna. V Pravidlách slovenského pravopisu aj v Krátkom slovníku slovenského jazyka sa uvádzajú obidve podoby, aj podoba vierozvestca, v množnom čísle vierozvestcovia, aj podoba vierozvest, v množnom čísle vierozvestovia, pričom obidve podoby sa pokladajú za správne.

Dostali sme otázku, či zložené prídavné meno tepelnotechnický sa má písať bez spojovníka alebo so spojovníkom medzi jeho jednotlivými časťami. V slovenčine sa zložené prídavné mená píšu bez spojovníka, keď sú utvorené zo združeného pomenovania, napr. Banská Bystrica – banskobystrický, so spojovníkom sa píšu, keď sú utvorené z dvoch prídavných mien, medzi ktoré môžeme dať spojku a, napr. slovenský a český – slovensko-český. Keďže zložené prídavné meno tepelnotechnický je utvorené zo združeného pomenovania tepelná technika, píše sa bez spojovníka. Používame ho napr. v spojeniach tepelnotechnické služby, tepelnotechnické požiadavky, tepelnotechnické vlastnosti.

Na východnom Slovensku je vybudovaná veľká vodná nádrž Zemplínska šírava. Pravopis tohto názvu je v jazykovej praxi rozkolísaný. Popri podobe, v ktorej sa s veľkým začiatočným písmenom píše iba prvé slovo dvojslovného názvu, teda prídavné meno Zemplínska, a podstatné meno šírava sa píše s malým začiatočným písmenom, stretáme sa aj s podobou, v ktorej sa obidve slová píšu s veľkým začiatočným písmenom. Správna podoba názvu Zemplínska šírava je však iba podoba s veľkým začiatočným písmenom na jeho úplnom začiatku, teda v prídavnom mene. Táto podoba sa uvádza nielen v záväzných kartografických dielach, ale aj v Pravidlách slovenského pravopisu.

Učiteľka základnej školy sa spytuje, či je správne zložené prídavné meno trištvrteročný alebo prídavné meno trištvrťročný, lebo v jazykovej praxi sa vyskytujú obidve podoby. Keďže zložené prídavné meno je utvorené zo zlomkovej číslovky tri štvrte a z prídavného mena ročný, správna podoba zloženého prídavného mena je trištvrteročný. Prídavné meno trištvrteročný sa v školskom prostredí používa napríklad v spojeniach trištvrteročná klasifikácia, trištvrteročná písomka, trištvrteročná porada. S týmto zloženým prídavným menom sa však stretáme aj v iných spojeniach, napríklad trištvrteročný zisk, trištvrteročný odbyt či trištvrteročná prestávka.

V istej televízii v bežiacich titulkoch sme si mohli mnoho ráz prečítať informáciu, že veľké množstvo škôl bude stávkovať. Táto informácia nás prekvapila a položili sme si otázku, do akej stávky sa učitelia škôl zapoja, o čo sa chcú staviť. Veď v slovenčine sloveso stávkovať súvisí so slovom stávka s významom „dohovor, pri ktorom vyhráva ten, ktorého tvrdenie sa ukáže správne, resp. hra založená na takomto dohovore“. V danom prípade však o nič také nešlo. Učitelia škôl odmietli učiť, teda vyhlásili štrajk, a na označenie takejto činnosti máme sloveso štrajkovať. Aj v spomínanej informácii sa malo použiť sloveso štrajkovať.

V našich výkladových slovníkoch sa pri slovese zaslepiť uvádza význam „zbaviť schopnosti správne posudzovať rozličné javy“, napr. sláva mu zaslepila zrak, dal sa zaslepiť úspechmi. V jazykovej praxi sa sloveso zaslepiť používa aj vo význame „uzavrieť otvor, aby cezeň nemohla vytekať tekutina alebo unikať plynná látka“, ako je to napríklad v spojeniach zaslepiť potrubie, zaslepiť vývod, zaslepiť obidva konce rúrky, zaslepiť prívod spalín. Dostali sme otázku, či je používanie slovesa zaslepiť v naznačenom význame v uvedených spojeniach správne. Na otázku môžeme odpovedať kladne, používanie slovesa zaslepiť v takýchto spojeniach je v poriadku.

V jazykovej praxi sa niekedy stretáme s používaním prídavného mena kľudový v spojení s podstatným menom zóna napríklad vo vyjadreniach ako kľudová zóna domu, kľudová zóna v meste. Dostali sme otázku, či sú tieto vyjadrenia správne. Keďže prídavné meno kľudový je utvorené od nespisovného slova kľud, aj toto prídavné meno je nespisovné. Namiesto neho máme v spisovnej slovenčine prídavné meno pokojový utvorené od podstatného mena pokoj. Namiesto slovného spojenia kľudová zóna je primerané používať slovné spojenie s prídavným menom pokojový, teda pokojová zóna, ale môžeme používať aj slovné spojenie s podstatným menom pokoj, t. j. zóna pokoja.

Na Slovensku má mnoho občanov priezvisko zakončené na príponu -ský alebo -cký, teda priezvisko, ktoré má formu prídavného mena, napr. Dolinský, Práznovský, Vrbovský, Levický, Orlický. Nezriedka dostávame otázku, ako sa píšu takéto priezviská, ak sa spájajú so slovami bratia, manželia, súrodenci, či s tvrdým ý, alebo s mäkkým í na konci. Keďže podstatné mená bratia, manželia, súrodenci sú v tvare nominatívu množného čísla, aj priezvisko pri nich musí byť v tvare nominatívu množného čísla, teda píše sa s mäkkým í na konci, t. j. bratia Dolinskí, manželia Práznovskí, bratia Vrbovskí. Rovnako s mäkkým í napíšeme priezvisko, ak sa spája s dvomi krstnými menami, napr. Jana a Milan Levickí.

Viacerí používatelia slovenského jazyka majú problémy s tým, či v tvaroch slovesa prijať má byť krátke i alebo dlhé í. V neurčitku slovesa prijať je krátke i a krátke i sa zachováva aj v tvaroch prítomného času prijmem, prijmeš, prijme, prijmeme, prijmete, prijmú, napr. prijmeme predavačky, prijmú desať nových zamestnancov. Krátke i je aj v tvaroch rozkazovacieho spôsobu prijmi, prijmite, napr. prijmi naše blahoželanie, prijmite pozvanie na slávnostné zhromaždenie.

Z istej organizácie sme dostali otázku, ktoré z vyjadrení je správne, stavba sa má začať, stavba sa má započať či stavba sa má zahájiť. Keďže sloveso zahájiť nemá v spisovnej slovenčine význam „uskutočniť začiatok“, vyjadrenie stavba sa má zahájiť nie je správne. V slovese započať sú dve predpony s rovnakým významom, a to predpona za- a predpona po-, pričom v jazykových príručkách sa k tomuto slovesu zaujíma odmietavý postoj. Z uvedených troch vyjadrení sa preto za správne pokladá iba vyjadrenie stavba sa má začať.

Dostali sme otázku, či na pomenovanie pomocnej konštrukcie z drevených dosák alebo z iného materiálu, ktorá sa používa pri stavebných činnostiach, má sa používať slovo debnenie alebo slovo bednenie, lebo v jazykovej praxi sa možno stretnúť s obidvomi slovami. V spisovnej slovenčine na pomenovanie obyčajne dreveného obalu v tvare hranola máme slovo debna. Od slova debna sa utvorilo sloveso debniť na pomenovanie činnosti zhotovovania pomocnej konštrukcie, ale aj drevených prepravných obalov. Od slovesa debniť sa utvorilo podstatné meno debnenie, ktoré funguje aj ako oficiálny stavbársky termín.

Niektorí používatelia slovenčiny sú v rozpakoch, či v slovese okysľovať, ktoré má význam „robiť kyslejším, robiť kyslým“, má sa vyslovovať a písať mäkké ľ, alebo tvrdé l, teda okyslovať. Nedokonavé sloveso okysľovať je utvorené z dokonavého slovesa okysliť s významom "urobiť kyslejším, urobiť kyslým", v ktorom je v spisovnej slovenčine mäkké ľ. Mäkké ľ sa zachováva aj v nedokonavom slovese okysľovať, napr. okysľovať jedlo octom, okysľovať pôdu. Mäkké ľ je aj v podstatnom mene okysľovač, ktorým sa pomenúva prostriedok na okysľovanie.

V jazykovej praxi sa stretáme s prídavným menom rastlý v slovných spojeniach ako rastlý terén, rastlá skala, rastlá hornina, rastlá zemina, rastlé drevo. Prídavné meno rastlý nepatrí medzi spisovné slová a nenájdeme ho ani v slovníkoch. Od slovesa rásť máme v slovenčine príčastie rastený, napr. pekne rastený strom, dokonale rastený trávnik. V slovných spojeniach citovaných na začiatku je však vhodné používať prídavné meno prírodný, teda prírodný terén, prírodná skala, prírodná hornina, prírodná zemina, prírodné drevo. Prídavným menom prírodný sa tu naznačuje, že pomenúvaný objekt je v takom stave ako v prírode.

Už som sa stretla aj s nápisom: Prímem do zamestnania ....

Niekedy sa stretáme s tým, že nositeľom pôvodne ženského mena Mária je muž. Napríklad známy český dirigent má meno Jan Maria Dobrodinský, známy nemecký spisovateľ, ktorý emigroval do Švajčiarska, má meno Erich Maria Remarque (vysl. remark). Dostali sme otázku, či mužské meno Mária, písané aj s krátkym a, Maria, zostáva nesklonné, alebo sa má skloňovať. V slovenčine sa mužské meno Mária, keďže je zakončené na samohlásku a, skloňuje podľa mužského životného vzoru hrdina a má tieto tvary: Máriu, Máriovi, s Máriom, napr. od Jana Mariu Dobrodinského, o Erichovi Mariovi Remarquovi (vysl. remarkovi).

môže začínať veta v slovenčine samohláskou?
napr.: I ...........