Na pomenovanie stromoradia vysadeného pozdĺž obidvoch strán cesty alebo chodníka máme podstatné meno ženského rodu aleja, napr. gaštanová aleja, lipová aleja, topoľová aleja, ktoré sa uvádza aj v našich kodifikačných príručkách, ako sú Pravidlá slovenského pravopisu a Krátky slovník slovenského jazyka. V najnovšom Slovníku súčasného slovenského jazyka z roku 2006 sa popri podobe aleja uvádza aj podoba alej. Pri skloňovaní podstatného mena aleja, resp. aj alej, treba mať na pamäti, že v tvaroch datívu a lokálu množného čísla je v pádovej prípone po spoluhláske j krátka samohláska a, teda alejam, o alejach.

Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 02.11.2012

http://www.ulozto.sk/xDiEfvz/1012110...slovencina-mp3

Dostali sme otázku, či výraz ultračistý sa má písať ako jedno slovo bez spojovníka, ako jedno slovo so spojovníkom, alebo ako dve slová. Výraz ultračistý sa skladá z dvoch častí, prvá časť ultra- má pôvod v latinčine a význam „neobyčajne, mimoriadne, veľmi“, v druhej časti je domáce prídavné meno čistý. V slovenčine sú výrazy tohto typu zložené prídavné mená a píšu sa spolu ako jedno slovo bez spojovníka, napr. ultrakrátky, ultraľahký, ultrapravicový, ultraradikálny. Do radu týchto zložených prídavných mien patrí aj prídavné meno ultračistý, ktoré sa používa napríklad v spojeniach ultračistý olej, ultračistý roztok, ultračistá voda, ultračisté sklo.

Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy s písaním tvarov rozkazovacieho spôsobu utvoreného od slovies kryť, odkryť, prikryť, skryť, ukryť, zakryť. Nevedia sa rozhodnúť, či v tvaroch rozkazovacieho spôsobu kry! kryte! odkry! odkryte! prikry! prikryte! skry! skryte! ukry! ukryte! zakry! zakryte! majú napísať tvrdé y alebo mäkké i. Presvedčili sme sa o tom aj na internetových stránkach. Keďže v základe slovies kryť, odkryť, prikryť, skryť, ukryť, zakryť sa píše tvrdé y, tvrdé y píšeme aj v tvaroch rozkazovacieho spôsobu kry! kryte! odkry! odkryte! prikry! prikryte! skry! skryte! ukry! ukryte! zakry! zakryte!

V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi spôsobmi písania zloženého výrazu superrýchly, jednak s písaním tohto výrazu ako jedného slova, ale aj s písaním samostatne ako dvoch slov. Výraz superrýchly je zložené prídavné meno, ktorého prvá časť super- má pôvod v latinčine a význam „veľmi, nadmerne“. Keďže ide o zložené prídavné meno, píše sa spolu ako jedno slovo podobne ako iné zložené prídavné mená s prvou časťou super-, napr. supermoderný, superobrovský, supertajný. Zložené prídavné meno superrýchly sme zaznamenali napríklad v spojeniach superrýchly internet, superrýchly vlak, superrýchla doprava, superrýchle lietadlo, ba dokonca aj superrýchly koláč na pomenovanie koláča, ktorý sa pripraví veľmi rýchlo.

Dostali sme otázku, akú podobu má mať prídavné meno od názvu západoslovenskej obce Sobotište ležiacej v Senickom okrese. Prídavné meno od názvu Sobotište sa tvorí príponou -ský po vynechaní koncovej samohlásky e, pričom sa pred príponou -ský mäkká spoluhláska ť mení na tvrdú spoluhlásku t. Prídavné meno má teda podobu sobotištský, napr. sobotištský jarmok, sobotištská hvezdáreň, sobotištské kopanice. Podobne sú utvorené prídavné mená aj od iných názvov obcí zakončených na -ište, ako je to pri názvoch obcí Hradište, Hrachovište, Kalnište, Repište, od ktorých prídavné mená majú podobu hradištský, hrachovištský, kalništský, repištský.

Lekcia spisovnej slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 09.11.2012

http://www.ulozto.sk/xhSrYfw/1012110...slovencina-mp3

Dnes som si (nechtiac) vypočula rozhovor 2 študentiek (pravdepodobne z UKF, odbor slovenčina), preberali obsah prednášky, z počutého som vyrozumela toto:
tekvicový prívarok - lebo je tam tú tekvicu vidieť
tekvičný olej - lebo tam ju nevidieť

Ak je to pravda, potom JÚ SAV nemá čo na práci alebo to tie dve zle pochopili a mňa s tým načisto zneistili ...

Krátky slovník slovenského jazyka:

tekvica -e -víc ž.

1. popínavá rastlina s veľkými dužinatými plodmi, bot. Cucurbita
2. plod tejto rastliny; jedlo z dužiny tohto plodu: kŕmna tekvica; jadierka z tekvice; pečená, plnená tekvica; variť, obedovať tekvicu; pren. pejor. hlava: holá tekvica;
tekvicový príd.: tekvicové semeno, tekvicový prívarok;
tekvička -y -čiek ž. zdrob.

Tekvičný nie je v slovníku

No aspoň, že tak ...

V jazykovej praxi sa často stretáme sú slovom sádra s dlhou samohláskou á v prvej slabike slova na označenie jemne rozomletej vypálenej horniny sadrovec, ale aj s prídavným menom sádrový, so slovesami sádrovať, zasádrovať a s podstatným menom sádrovňa. V spisovnej slovenčine sú však správne podoby uvedených slov s krátkou samohláskou a, teda sadra, sadrový, sadrovec, sadrovať, zasadrovať, sadrovňa, o čom sa môžeme presvedčiť v našich jazykových príručkách. Možno ešte dodať, že podstatným menom sadrovňa sa pomenúva miestnosť v poliklinikách, kde sa sadrujú zlomeniny.

Nedávno sme sa z médií dozvedeli, že pri pumovom útoku v Pakistane zahynulo dvadsaťpäť ľudí. Táto informácia nás nemilo prekvapila, keďže sa v nej použilo prídavné meno pumový utvorené od podstatného mena puma. V slovenčine sa totiž slovom puma pomenúva veľká americká mačkovitá šelma. V citovanej informácii však nemalo ísť o to, žeby útok súvisel s mačkovitou šelmou. To iba pôvodca informácie siahol za českým slovom namiesto toho, aby použil slovenské slovo. Na pomenovanie kovového obalu naplneného výbušninou máme v slovenčine slovo bomba a od neho je utvorené prídavné meno bombový. Spomínaná informácia mala mať takúto podobu: Pri bombovom útoku v Pakistane zahynulo dvadsaťpäť ľudí.

Dostali sme otázku, ako nazvať databázu obsahujúcu kópie množstva informácií uložených v počítači. V slovenčine máme na pomenovanie priestoru, resp. miesta na uloženie tovaru, surovín, materiálu a pod. slovo sklad. Na pomenovanie priestoru alebo miesta na uloženie niečoho máme aj slovo úložisko utvorené príponou -isko priamo od slovesa uložiť. Slovo úložisko sa používa napríklad v spojeniach úložisko rádioaktívneho odpadu, hlbinné úložisko. Okrem toho sa slovo úložisko dnes používa aj v oblasti počítačovej terminológie napríklad v spojeniach úložisko dát, resp. dátové úložisko, úložisko súborov, úložisko obrázkov a pod.

V slovenčine máme dve prídavné mená utvorené od podstatného mena emócia s významom „vzrušenie, pohnutie, cit“, a to prídavné meno emočný a prídavné meno emocionálny. Prídavné mená emočný a emocionálny sú synonymné, ale niekedy je medzi nimi aj jemný významový rozdiel a často aj rozličná spájateľnosť. Prídavné meno emočný má všeobecný význam „súvisiaci s emóciami“, napr. emočný stav, emočný sila, emočná zrelosť, prídavné meno emocionálny má význam „vyvolávajúci, vyjadrujúci emócie“, napr. emocionálny účinok, emocionálny zážitok, emocionálne pôsobenie, resp. význam „ľahko podliehajúci emóciám“, napr. emocionálny človek.

Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 16.11.2012

http://www.ulozto.sk/xWky5cG/1012111...slovencina-mp3

V súčasnosti sa hovorí o potrebe dostavať nemocnicu v Bratislave v jej mestskej časti Lamač v lokalite Rázsochy. Názov lokality Rázsochy súvisí so všeobecným podstatným menom rázsocha, ktoré má okrem iného význam „horský chrbát odbočujúci z hlavného horského pásma“. V slove rázsocha možno vyčleniť predponu ráz-, aká je aj v slovách rázcestie, rázštep, ráztoka. Prekvapila nás informácia, že miestne zastupiteľstvo v Lamači schválilo premenovanie spisovného názvu lokality Rázsochy na nespisovnú podobu Rásochy iba so spoluhláskou s. Takýto postup zastupiteľstva je v rozpore s platnými zákonmi o geografických názvoch. V úradnej komunikácii, v médiách a na mapách treba aj naďalej používať spisovnú podobu Rázsochy s predponou ráz-.

Je Hrad Vršatec. Dnes som sa dozvedel, že je Vršatské Podhradie a Vršatské Bradlá. Možno som si to nevšimol, ale doteraz som si myslel, že je Vršatecké Podhradie a Vršatecké Bradlá. Aj Word mi Vršatecké označuje ako chybu. Ako sa to vraví? Človek sa učí celý život.

Naša poslucháčka si všimla, že sa často používa slovo záhrada s predložkou na, napr. chodíme na záhradu, hojdacia sieť na záhradu, boli sme na záhrade, pracovať na záhrade, pestovať ruže na záhrade, zbaviť sa krtka na záhrade. Poslucháčka sa spytuje, či takéto vyjadrenia sú správne. Slovo záhrada je utvorené od slovesa zahradiť a pomenúva sa ním obyčajne ohradený priestor na pestovanie zeleniny a ovocných stromov, preto v citovaných spojeniach je vhodná predložka do, ktorá sa spája s genitívom, teda chodíme do záhrady, hojdacia sieť do záhrady, resp. predložka v, ktorá sa spája s lokálom, t. j. boli sme v záhrade, pracovať v záhrade, pestovať ruže v záhrade, zbaviť sa krtka v záhrade.

Slovo hetrik, ktoré má pôvod v angličtine, má podľa našich výkladových slovníkov význam „tri góly strelené tým istým hráčom v jednej hre, obyčajne za sebou“. Dostali sme otázku, či je správne vyjadrenie streliť hetrik, s ktorým sa čoraz častejšie stretáme v informáciách o futbalových a hokejových zápasoch. Keďže už v slove hetrik je obsiahnutý významový prvok „streliť“, slovné spojenie streliť hetrik sa nepokladá za vhodné, lebo sa vlastne dva razy vyjadruje to isté. To akoby sme povedali streliť tri góly strelené za sebou. Namiesto vyjadrenia streliť hetrik je primerané používať slovné spojenie dosiahnuť hetrik, prípadne aj spojenia zaznamenať hetrik, docieliť hetrik.