Hovorí sa tu o chránenom, druhu, o osadníkoch a mnohé iné pomenovania sa tu nájdu.
Ja osobne som v prvom rade veľmi vďačná, že som sa narodila tak, ako som sa narodila. A nie do osady. Že od malička viem, čo je tečúca voda, splachovací záchod, že sa ruky umývajú, že sa stará o deti, o slabších.... Že treba pracovať, že to prináša aj isté uspokojenie.
A som šťastná, že mám prostriedky na to, postarať sa o seba. O rodičov. A zatiaľ to aj dokážem.
Že ako krajina nájdeme aj prostriedky na to, aby sme v krajnej núdzi pomohli tým, čo to nezvládajú.
A nerobím to iba preto, lebo očakávam, že aj mne z toho niečo kvapne. Skôr preto, lebo som tak bola naučená. A fakt som rada, že je to tak